Slová, ktoré dieťa počúva doma, môžu ovplyvniť jeho vzťah k jedlu, hladu, sýtosti aj vlastnému telu. Cieľom nie je hovoriť o jedle dokonale, ale používať čo najviac neutrálny, rešpektujúci a nehodnotiaci jazyk.
🍎 Namiesto „dobré“ a „zlé“ jedlo
Skúste hovoriť o tom, čo potravina prináša a ako často ju zvyčajne jeme.
- ❌ „Toto je zlé jedlo.“
- ✅ „Toto je sladké jedlo, ktoré si dávame skôr občas.“
- ❌ „Zelenina je dobrá.“
- ✅ „Zelenina nám dodáva vlákninu a rôzne živiny.“
- ❌ „Zjedol si príliš veľa.“
- ✅ „Ako sa teraz cíti tvoje bruško? Si ešte hladný?“
🥣 Podporujte vnímanie hladu a sýtosti
Namiesto rozhodovania za dieťa skúste používať otázky:
- „Si ešte hladný alebo už sýty?“
- „Chceš si pridať?“
- „Ako sa cíti tvoje bruško?“
- „Máš ešte chuť, alebo už ti stačí?“
Tak dieťa postupne získava dôveru vo vlastné telesné signály.
❤️ O tele hovorte s rešpektom
Vyhnite sa komentárom typu:
- „Si príliš tučný.“
- „Musíš schudnúť.“
- „Tvoje bruško je veľké.“
- „Takto budeš vyzerať zle.“
Ani pozitívne hodnotenie tela by nemalo byť hlavnou témou.
Namiesto toho môžete hovoriť:
„Tvoje telo rastie a mení sa.“
„Tvoje telo ti umožňuje behať, hrať sa, objímať a objavovať svet.“
„Každé telo vyzerá trochu inak.“
Tak dieťa učíte, že hodnota človeka nesúvisí s jeho veľkosťou, tvarom ani hmotnosťou.
🍫 Sladkosti bez strašenia a zákazov
Nie je potrebné hovoriť:
„Ak budeš jesť sladkosti, pokazíš si zdravie.“
Lepšie:
„Sladkosti sú sladké a môžeme si ich niekedy vychutnať. Naše telo však každý deň potrebuje aj veľa iných potravín.“
Tak sa sladké nestáva ani zakázaným ovocím, ani odmenou.
👨👩👧 A pozor na vlastné komentáre
Deti počúvajú aj to, čo hovoríme o sebe:
„Som hrozná, zase som pribrala.“
„Toto nemôžem jesť, lebo musím schudnúť.“
Takéto vety môžu dieťa naučiť, že jedlo a telo sú dôvodom na hanbu alebo vinu.
Skúste namiesto toho:
„Som hladná, dám si niečo najesť.“
„Som už sýta, viac nepotrebujem.“
„Toto mi chutí.“
🌱 Jednoduché pravidlo
Predtým, ako niečo poviete o jedle alebo tele, skúste si položiť otázku:
„Učí táto veta moje dieťa dôverovať svojmu telu, alebo v ňom vytvára strach a hanbu?“
Najväčším cieľom nie je naučiť dieťa báť sa cukru, kalórií alebo vlastného tela. Je ním vytvoriť pokojný vzťah k jedlu a rešpekt k vlastnému telu.
