Kortizol je hormón, ktorý pomáha organizmu zvládať stres a regulovať hospodárenie s energiou. Ovplyvňuje aj apetít, ale jeho vzťah k hladu je zložitejší, než že by „vyšší kortizol = väčší hlad“.
⚡ Čo sa deje pri strese?
Pri náhlom strese sa aktivuje stresová reakcia. Do krvi sa uvoľňuje adrenalín a kortizol, aby mal organizmus k dispozícii zdroje na zvládnutie záťaže.
Pri krátkodobom silnom strese môže adrenalín a ďalšie zmeny v organizme chuť do jedla dočasne potlačiť. Preto niektorí ľudia počas stresujúcej udalosti vôbec nemyslia na jedlo.
Pri dlhodobom alebo opakovanom strese však môže byť situácia opačná. U niektorých ľudí sa zvyšuje apetít a objavuje sa väčšia chuť na energeticky bohaté potraviny.
🍫 Prečo môže byť lákavé práve sladké?
Kortizol nie je jediný hormón, ktorý rozhoduje o tom, čo chceme jesť. Pri strese sa mení aj fungovanie mozgových systémov spojených s odmenou a motiváciou.
Preto môže človek vyhľadávať jedlá, ktoré prinášajú rýchly pocit potešenia – napríklad sladké alebo veľmi chutné kalorické jedlá.
Vzorec môže vyzerať takto:
stres → zmena stresovej reakcie → väčšia chuť na chutné jedlo → krátkodobá úľava → opakovanie návyku.
😴 Dôležitý je aj spánok
Chronický stres často narúša spánok. Nedostatok spánku môže následne ovplyvňovať reguláciu apetítu a zvyšovať chuť na kaloricky bohaté potraviny.
Preto nie je vhodné pripisovať všetko iba kortizolu.
⚖️ Kortizol ≠ „hormón priberania“
Kortizol má v tele množstvo normálnych a nevyhnutných funkcií. Nie je sám o sebe škodlivý hormón. Potrebujeme ho napríklad na reguláciu metabolizmu, krvného tlaku a reakciu na záťaž.
Problémom môže byť skôr dlhodobo narušená stresová regulácia v kombinácii s ďalšími faktormi – spánkom, stravou, pohybom, psychickou záťažou a individuálnymi návykmi.
🌿 Čo si z toho odniesť?
Ak počas stresu pociťujete väčší hlad alebo silnú chuť na sladké, nemusí to znamenať, že máte „príliš vysoký kortizol“. Môže ísť o kombináciu stresu, únavy, nedostatku jedla, naučených návykov a reakcie mozgu na odmenu.
Kortizol je jednou zo súčastí systému, ktorý prepája stres s apetítom. Nie je však jediným „vinníkom“ a samotná chuť na sladké nie je dôkazom vysokého kortizolu.
