Pri bezpečnosti pediatrickej osteopatie by som bol opatrne optimistický, ale určite nie nekritický. Najdôležitejšie je, aká technika sa používa – jemná mobilizácia mäkkých tkanív nie je to isté ako prudká manipulácia krčnej chrbtice.
Čo hovoria štúdie
- V jednej veľkej prospektívnej štúdii bolo sledovaných 1 136 dojčiat a 3 212 osteopatických ošetrení. Nebola zaznamenaná žiadna závažná nežiaduca reakcia. Dočasné reakcie sa objavili pri približne 3,5 % ošetrení; autori však upozorňujú, že mohlo ísť aj o bežné kolísanie príznakov.
- Systematický prehľad manuálnych terapií u detí uviedol, že hlásené nežiaduce účinky boli väčšinou prechodné a mierne až stredne závažné, ale zároveň boli nežiaduce účinky často nedostatočne zaznamenávané.
- Novší systematický prehľad osteopatickej liečby detí konštatuje, že hlásenie nežiaducich účinkov je stále nedostatočné. Preto nevieme spoľahlivo vypočítať, aké veľké je riziko.
Najväčšia otázka: manipulácia chrbtice a krku
Tu by som bol pri deťoch a najmä bábätkách veľmi opatrný.
Systematický prehľad manipulácií chrbtice u detí našiel síce najčastejšie mierne, prechodné problémy, ale boli popísané aj stredne závažné až závažné nežiaduce udalosti. Autori zároveň zdôrazňujú, že kvôli nedostatočnému hláseniu sa skutočné riziko nedá spoľahlivo určiť.
Ešte dôležitejšie je, že medzinárodné stanovisko založené na dostupných dôkazoch z roku 2024 neodporúča manipuláciu chrbtice u dojčiat a neodporúča krčnú ani driekovú manipuláciu u detí. Pri deťoch pripúšťa v určitých muskuloskeletálnych situáciách skôr jemnú mobilizáciu; u adolescentov je pri niektorých problémoch možné zvážiť širší rozsah manuálnych techník.
Čo by som teda považoval za rozumný prístup?
Ak ide napríklad o malé bábätko, bezpečnejší prístup je:
jemné dotyky → mobilizácia mäkkých tkanív → práca s pohybom → žiadne prudké „naprávanie“ → žiadne násilné otáčanie krku.
Osobne by som bol veľmi opatrný, ak terapeut:
- „praská“ alebo manipuluje krkom dieťaťa,
- prudko rotuje hlavou,
- používa rýchle impulzy na chrbticu,
- tvrdí, že musí „napraviť lebku“,
- tvrdí, že dokáže liečiť neurologické, tráviace alebo respiračné ochorenia manuálnym zásahom,
- alebo chce terapiou nahradiť vyšetrenie pediatrom.
Existujú totiž publikované prípady závažných nežiaducich udalostí po rôznych manuálnych terapiách u detí vrátane osteopatie. Sú zriedkavé, ale práve preto, že ide o deti a zároveň máme nedostatočné údaje o riziku, nemožno povedať, že manipulácie sú úplne bez rizika.
Jednoduché zhrnutie
Jemná pediatrická osteopatia: pravdepodobne má nízke riziko, ale bezpečnosť nie je dokonale preskúmaná.
Manipulácie krku/chrbtice u bábätiek: tým by som sa vyhol. Súčasné odborné stanoviská ich neodporúčajú.
Najväčší problém dôkazov: nie je to tak, že by sme vedeli povedať „osteopatia je nebezpečná“. Skôr nemáme dostatočne kvalitné dáta, aby sme mohli povedať „je úplne bezpečná“.
