Nie úplne. Multitasking môže zvyšovať kognitívnu záťaž, ale samotný fakt, že človek robí viac vecí naraz, nie je dôkazom, že jeho mozog je vystavený väčšej záťaži než mozog človeka, ktorý robí jednu vec.
Čo sa pri multitaskingu deje?
Mozog má obmedzenú kapacitu pozornosti a pracovnej pamäti. Pri dvoch náročných úlohách často nedokáže obe spracovávať úplne súčasne. Namiesto toho medzi nimi rýchlo prepína pozornosť. Toto prepínanie má svoju „cenu“ – môže spomaliť reakcie, zvýšiť počet chýb a zhoršiť zapamätanie informácií.
Preto môže byť multitasking subjektívne aj objektívne náročnejší než sústredenie sa na jednu úlohu.
Ale viac úloh neznamená automaticky väčšiu záťaž
Záleží na tom, aké úlohy človek vykonáva. Ak napríklad niekto počúva hudbu počas upratovania, nemusí byť jeho kognitívna záťaž výrazne vysoká, pretože jedna z činností môže byť do veľkej miery automatizovaná.
Naopak, súčasné telefonovanie, riešenie pracovného problému a sledovanie dieťaťa môže predstavovať podstatne väčšiu záťaž.
Dôležitá je preto náročnosť úloh, miera prepínania pozornosti, časový tlak a množstvo informácií, nie jednoducho počet činností.
A čo tvrdenie, že ženy potrebujú viac spánku?
Tu je potrebná opatrnosť. Hypotéza, že ženy potrebujú približne 20 minút spánku navyše preto, že cez deň viac „multitaskujú“, nie je dostatočne podložená vedeckými dôkazmi. Neexistuje jednoduchý vzorec:
viac multitaskingu → väčšia záťaž mozgu → potreba viac spánku.
Spánok ovplyvňuje množstvo faktorov – napríklad vek, zdravotný stav, stres, hormonálne zmeny, kvalita spánku a individuálne biologické rozdiely.
Zhrnutie: multitasking môže zvyšovať kognitívnu záťaž, najmä keď sú úlohy náročné a vyžadujú časté prepínanie pozornosti. Nie je však dôkazom, že určitá skupina ľudí má automaticky väčšiu záťaž mozgu alebo preto potrebuje viac spánku.
