Kedy môže byť hádzanie signálom problému
Hádzanie hračiek, lyžičiek či iných predmetov patrí medzi bežné prejavy vývoja dojčiat a batoliat. Väčšina detí týmto spôsobom objavuje svet, rozvíja pohybové schopnosti a skúma reakcie svojho okolia. Rodičia sa preto nemusia znepokojovať vždy, keď dieťa niečo hodí na zem.
Napriek tomu existujú situácie, keď môže byť opakované alebo neobvyklé hádzanie jedným z viacerých signálov, že dieťa potrebuje bližšie sledovanie alebo odborné posúdenie. Samotné hádzanie však zvyčajne nestačí na záver, že ide o problém. Dôležité je hodnotiť správanie v súvislosti s celkovým vývinom dieťaťa.
Hádzanie je v určitom veku prirodzené
Najčastejšie sa s hádzaním stretávame približne medzi 6. mesiacom a 3. rokom života. V tomto období deti:
- objavujú vzťah medzi príčinou a následkom,
- rozvíjajú koordináciu pohybov,
- skúmajú vlastnosti predmetov,
- učia sa zvládať emócie,
- testujú hranice a pravidlá.
Takéto správanie je vo väčšine prípadov očakávanou súčasťou vývoja.
Keď hádzanie pretrváva neprimerane dlho
Ako dieťa rastie, postupne sa učí ovládať svoje impulzy a lepšie rozumieť pravidlám. Občasné hodenie predmetu môže byť bežné aj u starších detí, najmä pri silných emóciách.
Ak však dieťa vo vyššom veku veľmi často hádže predmety bez zjavného dôvodu a napriek opakovanému vedeniu nedochádza k žiadnemu zlepšeniu, je vhodné venovať situácii zvýšenú pozornosť.
Ak hádzanie slúži na ubližovanie
Je rozdiel medzi dieťaťom, ktoré skúša, ako ďaleko doletí lopta, a dieťaťom, ktoré opakovane hádže tvrdé predmety na ľudí alebo zvieratá s cieľom ublížiť.
Najmä ak sa takéto správanie objavuje pravidelne a je spojené s ďalšími problémami v správaní, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Výrazné ťažkosti s komunikáciou
Niekedy môže byť hádzanie spôsobom, akým dieťa vyjadruje frustráciu, pretože ešte nevie povedať, čo potrebuje.
Ak sa však spolu s častým hádzaním objavujú aj výrazné ťažkosti v komunikácii, napríklad dieťa nereaguje na oslovenie, nevyužíva gestá primerané veku alebo sa reč rozvíja výrazne pomalšie, je vhodné konzultovať celkový vývin s pediatrom.
Silné problémy s reguláciou emócií
Malé deti sa prirodzene učia zvládať hnev, smútok či frustráciu. Občasné výbuchy emócií sú preto bežné.
Pozornosť si zaslúžia situácie, keď dieťa veľmi často reaguje extrémnym hádzaním predmetov, nedokáže sa upokojiť ani s pomocou dospelého alebo sú záchvaty hnevu neprimerane intenzívne a dlhodobé.
Aj vtedy však treba hodnotiť celkový obraz správania, nie iba jednu konkrétnu činnosť.
Chýbajú ďalšie vývinové zručnosti
Hádzanie samo o sebe nie je problémom. Ak sa však súčasne objavia aj iné vývinové ťažkosti, môže byť vhodné odborné vyšetrenie.
Pozornosť si zaslúži napríklad situácia, keď dieťa:
- výrazne zaostáva v pohybovom vývine,
- má problémy s jemnou motorikou,
- neprejavuje záujem o kontakt s ľuďmi,
- neprimerane nereaguje na zvuky alebo podnety,
- stráca zručnosti, ktoré už predtým malo.
Takéto prejavy je vhodné čo najskôr konzultovať s pediatrom.
Kedy kontaktovať pediatra?
Je rozumné obrátiť sa na pediatra, ak:
- hádzanie je veľmi časté a výrazne narúša každodenný život rodiny,
- dieťa pri hádzaní opakovane ohrozuje seba alebo ostatných,
- správanie sa náhle výrazne zmenilo bez zjavnej príčiny,
- objavia sa ďalšie vývinové alebo komunikačné ťažkosti,
- rodičia majú dlhodobo obavy z celkového vývinu dieťaťa.
Pediater posúdi situáciu a v prípade potreby odporučí ďalšie vyšetrenia alebo konzultáciu s odborníkmi.
Čomu sa vyhnúť?
Ak má rodič podozrenie, že správanie dieťaťa nie je úplne bežné, je dobré vyhnúť sa unáhleným záverom na základe informácií z internetu alebo porovnávania s inými deťmi.
Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a mnohé rozdiely môžu byť úplne prirodzené. Odborné posúdenie je spoľahlivejšie než domáce odhady.
Väčšina prípadov je úplne normálna
Je dôležité zdôrazniť, že u väčšiny dojčiat a batoliat je hádzanie predmetov prirodzenou súčasťou učenia. Dieťa si tým rozvíja motoriku, objavuje zákonitosti sveta a skúša, ako reaguje jeho okolie.
Vo väčšine prípadov toto obdobie postupne ustúpi, keď dozrieva schopnosť ovládať impulzy, rozvíja sa reč a dieťa lepšie chápe pravidlá.
Záver
Hádzanie predmetov je počas prvých rokov života zvyčajne normálnou súčasťou vývoja. Samo osebe nie je dôvodom na obavy. Väčšiu pozornosť si zaslúži najmä vtedy, ak je spojené s ďalšími výraznými ťažkosťami vo vývine, komunikácii alebo správaní, prípadne ak predstavuje riziko pre dieťa či jeho okolie.
Ak rodičia majú pochybnosti, najlepším krokom je poradiť sa s pediatrom. Včasná konzultácia môže priniesť pokoj, usmernenie a v prípade potreby aj skorú podporu. Zároveň však platí, že väčšina detí obdobie hádzania prirodzene prerastie a s rastúcim vekom si osvojí vhodnejšie spôsoby hry aj vyjadrovania svojich potrieb.
