Áno. Potreba spánku sa môže meniť počas života aj podľa zdravotného a psychického stavu, hoci u dospelých nie sú rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami také veľké ako u detí.
Vek je jeden z najdôležitejších faktorov
Potreba spánku je najvyššia v detstve a dospievaní:
- bábätká: približne 12–16 hodín denne,
- deti 6–12 rokov: 9–12 hodín,
- tínedžeri: 8–10 hodín,
- dospelí: najmenej 7 hodín pravidelne.
U starších dospelých sa odporúčaná dĺžka spánku nemusí dramaticky znižovať. Častejšie sa však mení jeho priebeh – spánok môže byť ľahší, prerušovanejší a človek sa môže zobúdzať skôr. Preto starší človek nemusí automaticky potrebovať výrazne menej spánku, aj keď môže mať pocit, že spí kratšie.
Mení sa aj podľa životného obdobia
U žien môžu spánok ovplyvňovať napríklad menštruácia, tehotenstvo, obdobie po pôrode a menopauza. Hormonálne zmeny môžu meniť dĺžku aj kvalitu spánku a spôsobovať častejšie prebúdzanie.
Napríklad počas tehotenstva môže byť výraznejšia ospalosť, zatiaľ čo neskôr môžu spánok narúšať telesné nepohodlie, častejšie močenie alebo pohyby plodu. Po pôrode zase spánok často prerušuje starostlivosť o dieťa.
Zdravotný stav môže potrebu spánku aj subjektívny pocit výrazne ovplyvniť
Choroba, zotavovanie po infekcii, chronická bolesť, depresia, poruchy spánku či niektoré lieky môžu spôsobiť, že človek potrebuje viac času na odpočinok alebo sa napriek dostatočne dlhému spánku necíti oddýchnutý.
Preto treba rozlišovať dĺžku spánku a jeho kvalitu. Človek môže spať napríklad osem hodín, ale ak sa opakovane prebúdza, výsledný odpočinok nemusí byť dostatočný. CDC uvádza, že v roku 2024 malo v USA približne 30,5 % dospelých priemerne menej než 7 hodín spánku denne.
A čo individuálne rozdiely?
Tie sú veľmi dôležité. Odporúčania sú rozmedzia, nie presný recept pre každého človeka. Niekomu stačí približne 7 hodín, iný potrebuje 8–9 hodín, aby bol cez deň svieži a fungoval bez ospalosti. Aj AASM zdôrazňuje, že individuálna potreba spánku sa líši.
Zjednodušene: vek určuje základný rámec, ale životné obdobie, zdravie, stres, hormóny, lieky a individuálne biologické rozdiely môžu ovplyvniť, koľko spánku konkrétny človek potrebuje. Preto je dôležitejšie sledovať ako sa človek po spánku cíti a ako funguje počas dňa, než slepo dodržiavať jedno číslo.
