Pocit bezpečia je základom zdravého emočného vývoja. Dieťa potrebuje vedieť, že keď sa bojí, plače, hnevá alebo niečo nezvláda, dospelý ho neodmietne ani nezosmiešni.
Pomáha najmä:
- predvídateľný režim – dieťa vie, čo bude nasledovať,
- pokojná a dostupná prítomnosť rodiča,
- láskavý fyzický kontakt primeraný tomu, čo dieťa chce,
- pomenúvanie emócií: „Vidím, že sa bojíš,“
- jasné a pokojné hranice,
- rešpektovanie strachu, namiesto zosmiešňovania či nútenia,
- opakované uisťovanie, že rodič je nablízku a pomôže.
Pri situáciách, ktoré dieťa spája s nepríjemným zážitkom – napríklad bolestivým kakaním alebo používaním toalety – je pocit bezpečia obzvlášť dôležitý. Dieťa môže potrebovať čas, aby znovu získalo dôveru.
„Som tu. Vidím, že sa bojíš. Nemusíš to zvládnuť samo.“
Takáto jednoduchá reakcia môže byť pre dieťa oveľa účinnejšia než presviedčanie, že „sa predsa nemá čoho báť“.
