Prečo deti hádžu veci na zem
Mnohí rodičia zažili situáciu, keď dieťa opakovane zhodí lyžičku zo stoličky, hodí hračku na podlahu alebo úmyselne pustí predmet z ruky a čaká na reakciu dospelého. Hoci to môže byť únavné a niekedy aj frustrujúce, vo väčšine prípadov nejde o neposlušnosť ani snahu rodičov nahnevať. Takéto správanie je prirodzenou súčasťou detského vývoja a pomáha dieťaťu spoznávať svet okolo seba.
Pochopenie dôvodov, prečo deti hádžu veci na zem, môže rodičom pomôcť reagovať pokojnejšie a podporiť zdravý vývoj svojho dieťaťa.
Dieťa objavuje príčinu a následok
Približne v druhom polroku života začínajú deti zisťovať, že ich konanie má konkrétny výsledok. Keď pustia hračku z ruky, spadne na zem. Ak hodia loptičku, odkotúľa sa. Ak zhodia lyžičku zo stoličky, rodič ju zdvihne.
Takéto jednoduché experimenty učia dieťa základnému princípu príčiny a následku. Opakovanie je pritom prirodzenou súčasťou učenia.
Rozvoj motorických schopností
Hádzanie predmetov pomáha rozvíjať jemnú aj hrubú motoriku. Dieťa sa učí koordinovať pohyby rúk, odhadovať silu úchopu a postupne získava lepšiu kontrolu nad vlastným telom.
Aj keď to dospelým môže pripadať ako obyčajné vyhadzovanie hračiek, pre dieťa ide o dôležitý tréning pohybových schopností.
Skúmanie vlastností predmetov
Každý predmet sa po dopade správa inak. Lopta sa odrazí, plyšová hračka spadne potichu, plastová kocka vydá hlasný zvuk a papier sa znesie pomaly na zem.
Dieťa si prostredníctvom takýchto pokusov vytvára predstavu o tom, ako fungujú rôzne materiály a predmety.
Získavanie pozornosti
Niekedy si dieťa všimne, že hodenie predmetu okamžite pritiahne pozornosť rodiča. Dospelý sa otočí, prihovorí sa mu alebo predmet zdvihne.
Ak dieťa zistí, že týmto spôsobom spoľahlivo vyvolá reakciu, môže správanie opakovať. Neznamená to však, že chce rodiča zámerne provokovať. Jednoducho skúša, ako funguje komunikácia so svojím okolím.
Vyjadrenie emócií
Staršie batoľatá ešte nedokážu svoje pocity pomenovať slovami. Keď sú nahnevané, unavené alebo frustrované, môžu svoje emócie prejaviť tým, že hodia predmet na zem.
Takéto správanie býva častejšie:
- pri únave,
- pri hlade,
- keď sa dieťaťu niečo nedarí,
- pri veľkom vzrušení,
- počas obdobia vzdoru.
V týchto situáciách je dôležité reagovať pokojne a pomôcť dieťaťu zvládnuť emócie.
Túžba po samostatnosti
S pribúdajúcim vekom chcú deti robiť veci po svojom. Ak im niečo nevyhovuje alebo chcú ukázať vlastnú vôľu, môžu odmietnuť jedlo tým, že lyžičku alebo pohár hodia na zem.
Aj toto je súčasť vývoja samostatnosti a učenia sa, ako vyjadriť svoje želania primeraným spôsobom.
Kedy je takéto správanie bežné?
Hádzanie predmetov je najčastejšie medzi približne 6. mesiacom a 3. rokom života. Intenzita sa môže líšiť podľa temperamentu dieťaťa aj konkrétnej situácie.
Ako sa rozvíja reč, schopnosť ovládať impulzy a porozumenie pravidlám, toto správanie sa zvyčajne postupne zmierňuje.
Ako reagovať?
Najlepšou reakciou je zachovať pokoj. Krik alebo prísne tresty väčšinou nepomáhajú a môžu situáciu ešte zhoršiť.
Pomôcť môže:
- vysvetliť jednoduchými slovami, že predmety sa nehádžu,
- ukázať, čo môže dieťa hádzať (napríklad mäkkú loptu),
- pochváliť vhodné správanie,
- odstrániť nebezpečné predmety z dosahu,
- snažiť sa predchádzať situáciám, keď je dieťa veľmi unavené alebo hladné.
Dôležitá je dôslednosť. Ak platí pravidlo, že jedlo ani tvrdé predmety sa nehádžu, malo by zostať rovnaké pri každej podobnej situácii.
Kedy spozornieť?
Vo väčšine prípadov ide o úplne normálnu súčasť vývoja. Ak však dieťa ani vo vyššom veku nereaguje na usmerňovanie, často hádže predmety s cieľom ublížiť sebe alebo iným, alebo sa spolu s tým objavia výrazné ťažkosti v komunikácii, sociálnom kontakte či celkovom vývine, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo detským psychológom. Takéto správanie samo osebe však zvyčajne nie je dôvodom na obavy.
Záver
Hádzanie predmetov na zem je pre malé deti prirodzeným spôsobom objavovania sveta. Prostredníctvom tejto činnosti sa učia o pohybe, vlastnostiach predmetov, príčine a následku aj o tom, ako reagujú ľudia v ich okolí.
Hoci môže byť toto obdobie pre rodičov náročné, vo väčšine prípadov ide o bežnú fázu vývoja, ktorá časom ustúpi. Trpezlivé vedenie, jasné pravidlá a dostatok príležitostí na bezpečnú hru pomáhajú dieťaťu rozvíjať nové zručnosti a postupne sa učiť vhodnejším spôsobom vyjadrovania svojich potrieb a emócií.
