Riziko zlomeniny vo vyššom veku rastie preto, že sa súčasne zhoršuje kvalita kostí, svalová sila, rovnováha, zrak aj rýchlosť reakcií. Starší človek teda častejšie spadne a jeho kosť zároveň horšie odolá nárazu.who
1. Ubúda kostná hmota
S pribúdajúcim vekom sa rovnováha kostnej prestavby posúva: telo odbúrava viac kosti, než dokáže vytvoriť. Drobné póry v kosti sa zväčšujú a vonkajšia pevná vrstva sa stenčuje.
Kosť potom môže byť:
- menej hustá;
- pórovitejšia;
- menej pevná v oblasti bedra a stavcov;
- náchylnejšia na praskliny a zlomeniny.
Ak je úbytok výrazný, hovoríme o osteoporóze. Zlomenina môže vzniknúť aj po páde z vlastnej výšky alebo pri menšom náraze.
2. Zhoršuje sa kvalita kostnej štruktúry
Kostná hustota nie je jediný faktor. Dôležitá je aj vnútorná mikroštruktúra, usporiadanie trámcov a vlastnosti kolagénu.
Pri starnutí sa môže zhoršiť:
- prepojenie vnútorných kostných trámcov;
- pružnosť kostnej matrix;
- schopnosť opravovať drobné poškodenia;
- mechanická odolnosť kostí;
- reakcia osteocytov na zaťaženie.
Preto dve osoby s podobným výsledkom DXA nemusia mať úplne rovnaké riziko zlomeniny.
3. Ubúdajú svaly a sila
Svalová hmota s vekom prirodzene klesá. Výraznejší úbytok sa označuje ako sarkopénia. Slabšie svaly znamenajú:
- horšiu stabilitu pri chôdzi;
- menšiu schopnosť zachytiť zakopnutie;
- pomalšie vstávanie zo stoličky;
- horšiu ochranu bedra a chrbtice pri páde;
- nižšiu záťaž na kosti počas bežného pohybu.
Slabšia sila úchopu a pomalšia chôdza sú spájané s vyšším rizikom pádov, obmedzenia pohyblivosti a zlomenín bedra.cdn.who
4. Zhoršuje sa rovnováha
S vekom sa môže zhoršovať spolupráca medzi vnútorným uchom, zrakom, citlivosťou chodidiel a mozgom. Telo potom pomalšie reaguje na:
- nerovný povrch;
- zakopnutie;
- pošmyknutie;
- rýchlu zmenu smeru;
- vstávanie alebo otáčanie.
Pád je pri staršom človeku zvlášť nebezpečný, pretože krehkejšia kosť nemusí odolať ani nárazu pri páde z malej výšky. Viac než 95% zlomenín bedra je spojených s pádom.who
5. Zrak a nervový systém
Horšie videnie sťažuje rozpoznanie:
- schodu;
- prekážky;
- mokrej podlahy;
- zmeny výšky povrchu;
- nedostatočne osvetleného priestoru.
Riziko môže zvyšovať aj neuropatia, cievna mozgová príhoda, Parkinsonova choroba alebo iné ochorenia ovplyvňujúce koordináciu a citlivosť nôh.
6. Lieky a zdravotné problémy
Niektoré lieky môžu spôsobovať ospalosť, závrat alebo pokles krvného tlaku. Patria sem napríklad niektoré lieky na spanie, upokojenie, tlak či iné ochorenia.
Riziko kostných zlomenín môžu ovplyvňovať aj:
- nedostatok vitamínu D;
- nízky príjem vápnika a bielkovín;
- hormonálne zmeny;
- ochorenia obličiek alebo štítnej žľazy;
- reumatoidné a iné chronické ochorenia;
- dlhodobé užívanie kortikosteroidov;
- fajčenie a nadmerný alkohol.
Lieky však nevysádzajte sami. Lekár môže skontrolovať, či sa dá upraviť dávka alebo zvoliť bezpečnejšia alternatíva.
Ako riziko znižovať
Najväčší význam má kombinácia viacerých opatrení:
- silový tréning 2–3 razy týždenne;
- cvičenie rovnováhy aspoň 2 razy týždenne;
- pravidelná chôdza a primeraná záťaž v stoji;
- dostatok bielkovín, vápnika a vitamínu D podľa potreby;
- kontrola zraku a sluchu;
- bezpečné osvetlenie a odstránenie prekážok doma;
- vhodná obuv s protišmykovou podrážkou;
- vyšetrenie kostnej hustoty, ak patríte do rizikovej skupiny;
- liečba osteoporózy, ak je potvrdená.
NIH odporúča pri prevencii pádov posilňovať nohy a zlepšovať rovnováhu; vhodné sú napríklad tai-či, silové cvičenie a úpravy domácnosti.who
Kedy vyhľadať lekára
Vyšetrenie je vhodné po zlomenine vzniknutej pri malom úraze, pri výraznom zmenšení výšky, novej bolesti chrbta alebo pri dlhodobom užívaní kortikosteroidov.
