Mamy si často zabúdajú oddýchnuť preto, že sú zvyknuté dávať potreby druhých pred svoje vlastné. Starostlivosť o deti, domácnosť, partnera, prácu či rodinu sa môže stať takou prirodzenou súčasťou ich života, že vlastné potreby začnú vnímať ako menej dôležité.
Často za tým býva viacero dôvodov:
- Pocit zodpovednosti – mama má pocit, že všetko musí zvládnuť a že bez nej sa veci zastavia.
- „Najskôr musím všetko dokončiť.“ – oddych sa odkladá na chvíľu, keď bude všetko hotové. Tá však často nikdy nepríde.
- Výčitky a pocit viny – keď si mama sadne alebo si dopraje čas pre seba, môže mať pocit, že by namiesto toho mala niečo urobiť pre rodinu.
- Zvyk starať sa o všetkých – roky môže byť naučená vnímať, čo potrebujú ostatní, ale zabúdať sa pýtať, čo potrebuje ona.
- Tlak byť „dobrou mamou“ – spoločnosť často vytvára predstavu, že dobrá mama je tá, ktorá je stále k dispozícii a všetko zvláda.
- Strach zo straty kontroly – niektoré mamy majú pocit, že ak na chvíľu poľavia, niečo sa pokazí alebo zostane na nich zabudnutá povinnosť.
- Únava, ktorá sa stane normou – keď je človek unavený dlhodobo, môže si na tento stav dokonca zvyknúť a prestať ho vnímať ako signál, že potrebuje pauzu.
A pritom oddych nie je odmena za to, že všetko zvládli. Je to potreba. Mama nemusí najskôr všetko dokončiť, aby si zaslúžila chvíľu pre seba.
Niekedy je potrebné pripomenúť jej: „Nemusíš stále všetko zvládať. Môžeš sa zastaviť. Svet sa nezrúti a nie si preto horšia mama.“
