Vláknina môže ovplyvniť tvorbu látok prospešných pre črevá najmä tým, že niektoré jej druhy slúžia ako potrava pre mikroorganizmy v hrubom čreve. Tento proces sa nazýva fermentácia vlákniny.
🦠 1. Vláknina sa dostane do hrubého čreva
Na rozdiel od cukrov či škrobov človek nedokáže veľkú časť vlákniny úplne rozložiť vlastnými tráviacimi enzýmami. Niektoré druhy preto prejdú až do hrubého čreva.
Tam ich môžu využívať črevné baktérie.
⚗️ 2. Baktérie vlákninu fermentujú
Pri fermentácii vznikajú rôzne metabolity. Medzi najvýznamnejšie patria mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA):
- acetát,
- propionát,
- butyrát.
Ich množstvo a pomer závisí od typu vlákniny, množstva a zloženia konkrétneho črevného mikrobiómu.
🧬 3. Butyrát je dôležitý pre bunky hrubého čreva
Butyrát slúži ako významný zdroj energie pre bunky črevnej sliznice. Zároveň ovplyvňuje prostredie v hrubom čreve a môže mať protizápalové účinky.
To je jeden z dôvodov, prečo sa vláknina nepovažuje iba za látku, ktorá „zväčšuje objem stolice“.
🛡️ 4. Metabolity ovplyvňujú aj ďalšie procesy
SCFA môžu pôsobiť na:
- črevnú sliznicu a jej bariérovú funkciu,
- aktivitu niektorých imunitných buniek,
- metabolizmus,
- komunikáciu medzi črevom a ďalšími časťami tela.
Výskum zároveň ukazuje, že účinky vlákniny závisia od jej chemickej štruktúry a od toho, ktoré mikroorganizmy človek v čreve má. Preto dve rôzne vlákniny nemusia vytvárať úplne rovnaké metabolity.
🌱 Preto je dôležitá rozmanitosť
Ak jeme rôzne zdroje vlákniny – napríklad strukoviny, ovos, celozrnné obilniny, zeleninu, ovocie, orechy a semená – poskytujeme mikrobiómu rôzne fermentovateľné látky.
Zjednodušene:
rastlinná potravina → vláknina → črevné baktérie → fermentácia → SCFA a ďalšie metabolity → ovplyvnenie prostredia a funkcie čreva
Práve preto je pri fibremaxxingu rozumnejšie myslieť na pestrú vlákninu v primeranom množstve než sa snažiť dosiahnuť čo najvyšší počet gramov.