Riziká dlhodobého užívania liekov na spanie, najmä benzodiazepínov a tzv. Z-liekov (napr. zolpidem či zopiklón), problém je v tom, že ich účinok sa pri pravidelnom užívaní môže meniť a riziká postupne narastať.
Najdôležitejšie riziká
- Tolerancia – organizmus si na liek zvykne a rovnaká dávka môže časom účinkovať slabšie.
- Fyzická a psychická závislosť – človek môže mať pocit, že bez lieku nedokáže zaspať.
- Problémy po vysadení – náhle vysadenie môže vyvolať úzkosť, nepokoj a tzv. rebound nespavosť, teda dočasné výrazné zhoršenie spánku. Pri benzodiazepínoch môže byť prudké vysadenie nebezpečné a v niektorých prípadoch vyvolať aj kŕče.
- Horšia pozornosť, pamäť a koordinácia – môže pretrvávať ospalosť či spomalené reakcie aj počas dňa.
- Vyššie riziko pádov a úrazov, najmä u starších ľudí.
- Pri niektorých Z-liekoch sa môžu zriedkavo objaviť komplexné činnosti počas spánku, napríklad chodenie alebo dokonca šoférovanie bez úplného prebudenia, pričom si ich človek nemusí pamätať.
Preto sa používajú skôr krátkodobo
Napríklad pri zolpideme NHS uvádza zvyčajne najviac približne 4 týždne, pretože pri dlhšom užívaní rastie riziko závislosti. Pri chronickej nespavosti sa preto oplatí riešiť aj jej príčinu a nefarmakologické postupy, napríklad kognitívno-behaviorálnu terapiu nespavosti (CBT-I).
Dôležité: ak niekto užíva liek na spanie pravidelne dlhší čas, nemal by ho svojvoľne vysadiť zo dňa na deň. Bezpečnosť postupného znižovania dávky závisí od konkrétneho lieku, dávky a dĺžky užívania a mala by sa riešiť s lekárom.
Informačné zdroje a vzdelávanie: