Mnohé mamy si postupne zvyknú zvládať všetko samy. Postarať sa o dieťa, domácnosť, prácu, partnera aj všetky drobnosti, ktoré nikto iný nevidí.
Časom sa však môže stať, že už nejde o silu, ale o dlhodobé preťažovanie.
A možno práve vtedy je dôležité zastaviť sa a položiť si otázku:
„Naozaj to ešte musím zvládať sama?“
Keď únava prestáva byť iba obyčajnou únavou
Každá mama môže byť niekedy unavená. Náročné obdobie však môže byť signálom, že potrebujem viac podpory.
Môžem si všimnúť napríklad:
- že som dlhodobo vyčerpaná a ani po oddychu sa necítim lepšie,
- že som častejšie podráždená alebo reagujem oveľa prudšie než zvyčajne,
- že mám pocit, že už nezvládam ani bežné povinnosti,
- že sa neviem na nič tešiť alebo mám pocit neustáleho tlaku,
- že zanedbávam spánok, jedlo, oddych alebo vlastné potreby,
- že mám pocit, že všetko stojí iba na mne.
Tieto signály nie sú dôkazom zlyhania.
Môžu byť jednoducho informáciou, že potrebujem viac opory, než si momentálne dávam.
Keď začínam fungovať iba na „autopilota“
Niekedy mama zvláda všetko navonok úplne bez problémov.
Vstane, postará sa o dieťa, ide do práce, vybaví povinnosti, nakúpi, uprace a večer pokračuje ďalej.
Lenže vo vnútri môže mať pocit, že funguje iba zo zotrvačnosti.
Ak sa z každého dňa stane iba zoznam povinností a na vlastné potreby už nezostáva vôbec nič, môže byť čas niečo zmeniť.
Nemusím čakať, kým úplne vyčerpám svoje sily.
Keď odmietam pomoc len preto, že „by som to mala zvládnuť“
Niekedy pomoc odmietame nie preto, že ju nepotrebujeme, ale preto, že máme pocit, že by sme ju nemali potrebovať.
„Veď som mama.“
„Iné ženy to zvládajú.“
„Nechcem nikoho otravovať.“
„Musím to zvládnuť sama.“
Ale materstvo nie je skúška samostatnosti.
Prijať pomoc neznamená, že som slabá. Znamená to, že dokážem rozpoznať svoje limity.
Pomoc nemusí znamenať veľkú zmenu
Nemusím hneď odovzdať všetky povinnosti niekomu inému.
Môžem začať malým krokom.
Požiadať partnera, aby prevzal časť večernej rutiny. Poprosiť rodinu o stráženie. Nechať niekoho vybaviť nákup. Prijať ponúknuté jedlo. Alebo si jednoducho vytvoriť jednu hodinu, počas ktorej nemusím nič riešiť.
Niekedy stačí jedna uvoľnená povinnosť, aby sa človeku trochu ľahšie dýchalo.
Kedy už nestačí iba praktická pomoc?
Ak mám dlhodobo pocit beznádeje, výraznej úzkosti, úplného vyčerpania alebo mám pocit, že nedokážem fungovať tak, ako som zvyknutá, je vhodné obrátiť sa aj na odborníka.
Rozhovor s psychológom, lekárom alebo iným odborníkom nie je prejavom zlyhania.
Naopak, môže byť dôležitým krokom k tomu, aby som nemusela niesť všetko sama.
Ak by som mala myšlienky na ublíženie sebe alebo dieťaťu, je dôležité vyhľadať okamžitú odbornú pomoc a nezostávať v takej chvíli sama.
Nemusím si pomoc zaslúžiť
Možno mám pocit, že najprv musím všetko zvládnuť, až potom si môžem dovoliť oddych.
Ale pomoc nie je odmena za to, že som sa dostatočne snažila.
Je to súčasť života.
Tak ako by som bez váhania pomohla kamarátke, ktorá je vyčerpaná, môžem dovoliť niekomu pomôcť aj mne.
Jednoduchá otázka, ktorá môže veľa napovedať
Keď si nie som istá, či už pomoc potrebujem, môžem sa sama seba opýtať:
„Keby sa takto cítila moja najlepšia kamarátka, poradila by som jej, aby to ešte zvládala sama?“
Ak by som jej povedala, aby si oddýchla, požiadala o pomoc a nečakala, kým úplne vyhorí, možno je čas dopriať rovnaké pochopenie aj sebe.
Sila nie je v tom, že všetko unesiem
Skutočná sila nemusí znamenať niesť celý svet na vlastných pleciach.
Niekedy je oveľa väčšou silou povedať:
„Toto je na mňa priveľa.“
„Potrebujem si oddýchnuť.“
„Pomôžeš mi?“
Nemusím čakať na úplné vyčerpanie, aby som si dovolila prijať podporu.
Môžem požiadať o pomoc už vtedy, keď cítim, že by mi uľahčila život.
Pretože mama, ktorá si dovolí prijať pomoc, nie je menej silná.
Možno práve naopak – chráni tým svoju energiu, svoje zdravie aj svoj vzťah s dieťaťom.
