Bolesti hlavy a napätie v tele sú jedny z najčastejších fyzických prejavov psychického preťaženia. Telo cez ne vysiela veľmi jasné signály: „Už je toho veľa.“

1. Prečo vznikajú bolesti hlavy zo stresu

Stres spôsobuje zovretie svalov na krku, šiji a ramenách.
To vedie k:

• zhoršenému prekrveniu

• stiahnutým nervovým zakončeniam

• zvýšenému tlaku v oblasti hlavy

Výsledkom sú napäťové bolesti hlavy alebo migrény.

2. Typické príznaky napäťových bolestí hlavy

• tlak okolo čela alebo temena

• pocit „pásu“ okolo hlavy

• bolesť vyžarujúca z krku

• citlivosť na svetlo či zvuky

• zhoršenie po dlhom sedení alebo strese

3. Napätie v tele ako dôsledok psychického preťaženia

Telo pri strese prechádza do módu „drž sa, preži“.
To znamená:

• ramená sú stále zdvihnuté

• čeľusť je zatnutá

• dych je plytký

• brucho je stiahnuté

• celé telo je pripravené „bojovať“

Dlhodobé napätie = dlhodobá bolesť.

4. Ktoré svalové skupiny sú najviac postihnuté

Najčastejšie „trpia“:

• trapézy – ramenné napätie

• krčná chrbtica – bolesti hlavy

• čeľusť – zatínanie zubov, bruxizmus

• horná časť chrbta – stuhnutosť

• hrudník – plytké dýchanie

• brucho – napätie z úzkosti

Každá z týchto oblastí môže vyvolať bolesti hlavy.

5. Emócie uložené v tele, ktoré bolesť zhoršujú

Najčastejšie emócie spojené s napätím:

• úzkosť (stiahnuté telo)

• hnev (zatnutá čeľusť, ramená hore)

• dlhodobý stres (celé telo v napätí)

• smútok (tlak na hrudi, stiahnutý krk)

• potláčané pocity (napätie v šiji)

Telo nosí to, čo my nechceme alebo nestíhame prežiť.

6. Ako dych aktivuje napätie alebo ho uvoľňuje

Plytké dýchanie → viac stresu → viac bolesti.
Hlboký nádych + dlhší výdych → telo prechádza do pokojového režimu.

Malé cvičenie:
4 sekundy nádych – 6 sekúnd výdych – 10× opakovať.

7. Správanie, ktoré bolesti hlavy zhoršuje

• dlhé pozeranie do obrazovky

• minimum pohybu počas dňa

• nedostatok vody

• ponocovanie

• ignorovanie napätia

• preťaženie mentálnymi povinnosťami

Napätie vzniká kombináciou psychického aj fyzického stresu.

8. Rýchle úľavové techniky (30 sek – 2 min)

• pomalé natiahnutie krku na každú stranu

• „rolovanie“ ramien dozadu

• uvoľnenie čeľuste (pootvoriť a uvoľniť)

• 5 hlbokých výdychov ústami

• pritlačiť dlaň na čelo, dýchať proti nej (uvoľňuje šiju)

Malé uvoľnenie = veľká prevencia bolesti.

9. Dlhodobejšia starostlivosť

• pravidelné jemné cvičenia na krk a ramená

• práca s emóciami (hlavne úzkosť a hnev)

• obmedzenie multitaskingu

• lepšia spánková hygiena

• 5–10 min denne venovaný dychu alebo joge

• masáže a fyzioterapia

Telo potrebuje pravidelné „vypustenie tlaku“.

10. Kedy vyhľadať odborníka

Ak:

• bolesti sú časté alebo zhoršujúce

• objavuje sa závrat, zlé videnie alebo brnenie

• bolesť vzniká po úraze

• lieky už nezaberajú

• pridáva sa úzkosť alebo panické pocity

Pomoc môže ponúknuť neurológ, fyzioterapeut aj psychosomatický terapeut.

10 otázok, ktoré si môže mama položiť

1. Kedy sa moje bolesti hlavy najčastejšie objavujú?

2. Čo som vtedy prežívala?

3. Ktorá časť tela je najviac napätá?

4. Ako dýcham, keď ma bolí hlava?

5. Všímam si, že zdvíham ramená, keď mám stres?

6. Zatínam zuby počas dňa alebo noci?

7. Dokážem uvoľniť telo, aj keď som v strese?

8. Kde v tele sa mi hromadí preťaženie?

9. Čomu som dnes nedala priestor cítiť alebo uvoľniť?

10. Čo by mi teraz najviac uľavilo – fyzicky aj emočne?