Vo väčšine prípadov je vhodnejšie rešpektovať signály sýtosti dieťaťa než trvať na prázdnom tanieri. Dieťa sa tak učí vnímať vlastné telo a postupne rozpoznávať, kedy je hladné a kedy už má dosť.
🍽️ Prečo netrvať na prázdnom tanieri?
Veta „ešte tri sústa“ alebo „kým to nedoješ, od stola nejdeš“ môže dieťa naučiť, že má ignorovať vlastný pocit sýtosti a riadiť sa skôr požiadavkou dospelého.
Je normálne, že množstvo jedla, ktoré dieťa potrebuje, sa mení zo dňa na deň. Ovplyvňuje ho rast, pohyb, únava, zdravotný stav aj to, čo jedlo počas dňa.
🗣️ Čo povedať namiesto „dojedz všetko“?
Môžete skúsiť:
- „Si už sýty?“
- „Ako sa cíti tvoje bruško?“
- „Chceš ešte, alebo už máš dosť?“
- „Nemusíš dojesť všetko, ak už si sýty.“
Ak dieťa povie, že je plné, nemusíte ho presviedčať, aby pokračovalo.
👨👩👧 Rodič však stále nastavuje hranice
Rešpektovať sýtosť neznamená nechať dieťa celý deň vyjednávať o jedle alebo pripravovať na požiadanie vždy inú alternatívu.
Pomáha jednoduché rozdelenie zodpovednosti:
Rodič: čo, kedy a kde sa bude jesť.
Dieťa: či a koľko z ponúknutého zje.
Na tanieri je užitočné ponúknuť aspoň jednu potravinu, ktorú dieťa bežne prijíma, spolu s ďalšími potravinami. Nemusíte ho však nútiť ochutnať alebo dojesť všetko.
⚖️ A čo keď dieťa zje iba dezert?
Ani vtedy nemusí nasledovať boj. Je možné pokojne nastaviť pravidlá jedál a desiat a sladkosť nepoužívať ako odmenu za zjedenie hlavného jedla.
Dôležitejší než jeden obed je celkový stravovací vzorec počas dní a týždňov.
❤️ Malá otázka pre rodiča
Keď dieťa povie „už som plný“, skúste sa najprv opýtať:
„Naozaj je ešte potrebné, aby jedlo, alebo mi iba robí problém, že niečo zostalo na tanieri?“
Ak je dieťa sýte, nemusí mať povinnosť tanier vyprázdniť.
Cieľom nie je, aby dieťa vždy zjedlo presné množstvo. Cieľom je, aby sa postupne naučilo dôverovať signálom svojho tela a zároveň si vytvorilo pravidelný a pestrý spôsob stravovania.
