Áno. Výživa počas prvých 1 000 dní môže ovplyvniť riziko niektorých ochorení neskôr v živote, ale treba to chápať ako ovplyvnenie pravdepodobnosti, nie ako predurčenie budúceho zdravia.
Prvých 1 000 dní – od počatia približne do 2 rokov – je obdobie veľmi rýchleho rastu a dozrievania orgánov a metabolických systémov. Výživa v tomto období preto môže mať dlhodobejší vplyv.
S čím sa raná výživa spája?
Výskum naznačuje súvislosti najmä s:
- nadváhou a obezitou, pričom niektoré faktory v tehotenstve a dojčenskom veku sú spojené s vyšším rizikom neskoršej obezity;
- metabolickým zdravím, napríklad reguláciou glukózy a rizikom metabolických porúch;
- kardiovaskulárnym zdravím – niektoré nepriaznivé podmienky v ranom živote sú spojené s ukazovateľmi neskoršieho kardiovaskulárneho rizika.
- stravovacími návykmi, pretože skúsenosti s potravinami a spôsob stravovania v detstve môžu ovplyvniť neskoršie stravovacie správanie.
Ale pozor na jednu dôležitú vec
Nemôžeme povedať: „Ak bude dieťa prvé dva roky jesť zdravo, nebude mať v dospelosti cukrovku alebo srdcové ochorenie.“
Takýto záver by bol príliš silný. Najnovší systematický prehľad z roku 2025 zistil určité priaznivé účinky raných výživových intervencií na kardiometabolické zdravie a stravovacie správanie, ale zároveň upozornil, že väčšina štúdií mala pomerne krátke sledovanie a dôkazy o skutočných dlhodobých výsledkoch sú stále obmedzené.
Preto je presnejšie hovoriť o „základe pre budúce zdravie“, nie o naprogramovanom osude.
A pre mamu z toho vyplýva celkom upokojujúci záver: netreba hľadať jednu dokonalú potravinu ani sa báť jedného menej ideálneho jedla. Oveľa viac záleží na celkovom prostredí a vzorci výživy – dostatok živín, pestrosť, primeraný rast, minimum zbytočne sladených potravín a postupné vytváranie zdravých návykov.
