Dobrou správou je, že mama nemusí robiť nič špeciálne ani kupovať drahé „probiotické“ produkty. Najviac môže pomôcť tým, že vytvorí pestré a primerané stravovacie prostredie.
Čo má najväčší zmysel?
- Pestrá strava po zavedení príkrmov. Postupne ponúkať rôzne druhy zeleniny, ovocia, strukovín, obilnín a ďalších potravín primeraných veku. Rôzne potraviny poskytujú rôzne zložky, ktoré môžu črevné mikroorganizmy využívať. WHO odporúča od približne 6 mesiacov postupne zvyšovať rozmanitosť stravy.
- Nebáť sa rastlinnej pestrosti. Zelenina, ovocie, strukoviny a celozrnné potraviny sú zdrojmi vlákniny a ďalších látok, ktoré podporujú pestré črevné prostredie.
- Obmedzovať zbytočne sladené a silno spracované potraviny. WHO odporúča deťom od 6 mesiacov nepridávať do príkrmov cukor ani soľ a vyhýbať sa sladkým nápojom.
- Pokračovať v dojčení, ak je to možné a želané. WHO odporúča výlučné dojčenie približne prvých 6 mesiacov a pokračovanie spolu s príkrmami do 2 rokov alebo dlhšie. Materské mlieko obsahuje zložky, ktoré ovplyvňujú črevné mikroorganizmy.
- Podporovať pokojné, responzívne jedenie. Dieťa netreba nútiť do jedla. Postupné zoznamovanie s rôznymi potravinami je dôležitejšie než snaha „vybudovať mikrobióm“ pomocou konkrétnej potraviny.
- Antibiotiká používať vtedy, keď sú potrebné. Antibiotiká môžu mikrobióm meniť, ale pri bakteriálnej infekcii, kde sú indikované, ich prínos jednoznačne prevažuje nad touto nevýhodou.
A čo probiotiká?
Tu je dobré brzdiť marketing. Nie je dôkaz, že každé zdravé dieťa potrebuje probiotický doplnok. Účinok závisí od konkrétneho mikroorganizmu, dávky, veku a zdravotnej situácie; odborné odporúčania preto nepodporujú rutinné používanie všetkých probiotických prípravkov u zdravých dojčiat.
Takže najjednoduchší recept je vlastne veľmi obyčajný:
pestrosť + primeraná vláknina + čo najmenej zbytočného cukru + vhodná mliečna výživa + pokojné stravovanie.
A dôležitá poznámka: zdravý mikrobióm neznamená konkrétny počet alebo druh baktérií. Veda stále skúma, aké zloženie mikrobiómu je v rôznych obdobiach života optimálne. Preto je lepšie podporovať prirodzený vývoj mikrobiómu než sa snažiť ho „nastaviť“ na konkrétny model.
