Áno. V mladosti a v strednom veku si môžeme vytvoriť určitú „svalovú rezervu“, ktorá môže byť výhodná neskôr. Nie je to však zásoba svalov, ktorá by sa jednoducho „odložila“ na starobu. Ide skôr o to, že vyššia svalová hmota a najmä sila vytvárajú väčšiu funkčnú rezervu, z ktorej človek môže postupne strácať bez toho, aby sa hneď dostal do stavu výraznej slabosti. Výskumy ukazujú, že svalová hmota a sila dosahujú vrchol už v skorej dospelosti a následne postupne klesajú.
Ako táto „rezerva“ funguje?
Predstavme si dvoch ľudí, ktorí v mladosti dosiahnu odlišnú úroveň svalovej sily. Obaja budú vekom prirodzene časť sily strácať. Ten, kto mal na začiatku vyššiu svalovú a funkčnú kapacitu, však môže mať aj po určitom poklese stále dostatočnú rezervu na bežné fungovanie.
Preto má význam budovať svaly predtým, než sa ich úbytok začne výraznejšie prejavovať.
Čo k vytvoreniu rezervy najviac prispieva?
- pravidelný silový tréning, ktorý podporuje rast a udržiavanie svalov,
- dostatok bielkovín a celkovej energie,
- pravidelný každodenný pohyb,
- vyhýbanie sa dlhým obdobiam neaktivity.
Odporový tréning je pritom jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zvýšiť svalovú silu a hmotu. Jeho význam nekončí v mladosti – pomáha udržiavať svaly aj neskôr a môže zmierňovať následky starnutia.
Dôležitá je však aj „rezerva sily“
Nestačí mať iba veľké svaly. Pre neskoršiu samostatnosť je veľmi dôležité, čo dokážu – napríklad či človek zvládne vstať zo stoličky, vyjsť schody, udržať rovnováhu alebo niesť nákup.
Preto je výhodné budovať nielen svalovú hmotu, ale aj silu, koordináciu a fyzickú výkonnosť.
Jednoducho povedané: to, ako sa o svaly staráme v dvadsiatke, tridsiatke či štyridsiatke, môže ovplyvniť, s akou svalovou a funkčnou rezervou vstúpime do vyššieho veku. A zároveň platí, že nikdy nie je neskoro začať – aj staršie svaly dokážu na primeraný odporový tréning reagovať.
