Prečo je viscerálny tuk nebezpečnejší ako podkožný

Viscerálny tuk sa nachádza hlboko v brušnej dutine a obklopuje vnútorné orgány. Podkožný tuk leží tesne pod kožou. Obe formy tuku sú prirodzenou súčasťou tela, no pri nadmernom množstve sa viscerálny tuk vo všeobecnosti spája s vyšším rizikom metabolických a srdcovo-cievnych ochorení.

To však neznamená, že každý človek s bruškom má automaticky nebezpečné množstvo viscerálneho tuku. Presné riziko závisí od celkového množstva tuku, obvodu pása, krvného tlaku, hladiny cukru, cholesterolu, veku, genetiky a životného štýlu.

Kde sa tieto tuky nachádzajú

Podkožný tuk

Podkožný tuk sa nachádza medzi kožou a svalmi. Je to tuk, ktorý možno zvyčajne nahmatať alebo uchopiť prstami. Nachádza sa na bruchu, stehnách, bokoch, zadku, ramenách aj ďalších častiach tela.

Má viacero užitočných funkcií:

  • chráni telo pred chladom;
  • tlmí mechanické nárazy;
  • slúži ako energetická zásoba;
  • podieľa sa na tvorbe niektorých hormónov a signálnych látok.

Určité množstvo podkožného tuku je preto potrebné. Problém môže vzniknúť pri jeho nadbytku, najmä ak sa súčasne zvyšuje aj množstvo viscerálneho tuku.

Viscerálny tuk

Viscerálny tuk sa nachádza za brušnou stenou, okolo orgánov, ako sú pečeň, črevá a pankreas. Zvonka ho nemožno priamo nahmatať.

Je biologicky aktívny a ovplyvňuje metabolizmus prostredníctvom hormónov, voľných mastných kyselín a zápalových látok. Práve táto aktivita je jedným z dôvodov, prečo môže byť pri nadbytku nebezpečnejší než tuk uložený pod kožou.

1. Viscerálny tuk podporuje chronický zápal

Viscerálne tukové tkanivo môže pri zväčšení produkovať viac prozápalových látok. Patria medzi ne napríklad interleukín-6, tumor nekrotizujúci faktor alfa a ďalšie mediátory zápalu.

Nejde o akútny zápal, ktorý človek cíti ako bolesť alebo horúčku. Ide skôr o dlhodobý, nízkoúrovňový zápal, ktorý môže:

  • poškodzovať vnútornú výstelku ciev;
  • zhoršovať reakciu buniek na inzulín;
  • podporovať tuhnutie tepien;
  • zvyšovať riziko srdcovo-cievnych ochorení;
  • ovplyvňovať fungovanie pečene a ďalších orgánov.

Harvard Health opisuje viscerálny tuk ako metabolicky aktívne tkanivo, ktoré môže vytvárať zápalové molekuly a prispievať k inzulínovej rezistencii.health.harvard

2. Voľné mastné kyseliny smerujú priamo do pečene

Jedným z najdôležitejších rozdielov medzi viscerálnym a podkožným tukom je ich spojenie s krvným obehom.

Tuk z viscerálneho tkaniva môže uvoľňovať voľné mastné kyseliny do portálneho krvného obehu, ktorý vedie krv priamo do pečene. Pečeň tak dostáva väčšie množstvo mastných kyselín a ďalších metabolických signálov priamo z brušnej oblasti.pmc.ncbi.nlm.nih

To môže podporovať:

  • tvorbu triglyceridov;
  • hromadenie tuku v pečeni;
  • zhoršenú citlivosť pečene na inzulín;
  • nepriaznivé zmeny cholesterolu;
  • poruchy regulácie hladiny cukru v krvi.

Podkožný tuk nie je s pečeňou spojený rovnakým priamym portálnym odtokom, a preto má v tomto smere odlišný metabolický vplyv.

3. Zvyšuje riziko inzulínovej rezistencie

Inzulín je hormón, ktorý pomáha presúvať glukózu z krvi do buniek. Pri inzulínovej rezistencii bunky na inzulín reagujú horšie. Pankreas sa to snaží kompenzovať tvorbou väčšieho množstva inzulínu.

Nadbytok viscerálneho tuku môže tento proces podporovať kombináciou:

  • zápalu;
  • zvýšeného uvoľňovania mastných kyselín;
  • zhoršenej funkcie pečene;
  • hormonálnych zmien v tukovom tkanive.

Dlhodobá inzulínová rezistencia môže viesť k zvýšenej hladine cukru nalačno, prediabetu a neskôr k cukrovke 2. typu. Cleveland Clinic uvádza medzi hlavné zdravotné dôsledky nadbytku viscerálneho tuku cukrovku, srdcové ochorenia a cievnu mozgovú príhodu.clevelandclinic+1

4. Súvisí s metabolickým syndrómom

Metabolický syndróm nie je jedna samostatná choroba, ale súbor viacerých rizikových faktorov. Patria medzi ne:

  • zvýšený obvod pása;
  • vysoký krvný tlak;
  • zvýšená hladina cukru;
  • vysoké triglyceridy;
  • nízka hladina HDL cholesterolu.

Čím viac týchto faktorov sa u človeka vyskytuje, tým väčšie môže byť riziko cukrovky a srdcovo-cievnych ochorení. Viscerálny tuk je s týmto súborom zmien úzko spojený.health.harvard

Dôležité je, že človek môže mať zvýšené metabolické riziko aj bez výraznej obezity. Preto samotná telesná hmotnosť neposkytuje úplný obraz.

5. Môže zvyšovať krvný tlak a riziko ochorení srdca

Nadbytok viscerálneho tuku môže prispievať k zápalu, inzulínovej rezistencii, zhoršeniu lipidového profilu a zvýšenému krvnému tlaku.

Tieto faktory môžu časom poškodzovať cievy a zvyšovať pravdepodobnosť:

  • ischemickej choroby srdca;
  • infarktu;
  • cievnej mozgovej príhody;
  • ochorenia obličiek;
  • porúch krvného obehu.

Neznamená to, že viscerálny tuk je jedinou príčinou týchto ochorení. Je však jedným z dôležitých článkov v reťazci, ktorý môže prepájať brušnú obezitu s metabolickými komplikáciami.

6. Môže súvisieť so stukovatením pečene

Pečeň spracúva živiny, tuky a mnohé hormóny. Keď do nej prúdi viac mastných kyselín a zároveň je narušená citlivosť na inzulín, môže sa v nej začať ukladať tuk.

Tak vzniká nealkoholové stukovatenie pečene, ktoré môže byť spočiatku bez príznakov. U niektorých ľudí však môže postupovať k zápalu, poškodeniu pečeňových buniek a zjazveniu pečene.

Viscerálny tuk preto nemožno vnímať iba ako problém obvodu brucha. Jeho účinky môžu zasahovať aj orgány, ktoré sa nachádzajú mimo samotného tukového tkaniva.

7. Môže mechanicky zaťažovať orgány

Okrem hormonálnych a zápalových účinkov môže veľké množstvo viscerálneho tuku zaberať priestor v brušnej dutine. Podľa odborníkov môže vytvárať tlak na orgány a zhoršovať ich mechanické fungovanie.health.clevelandclinic

To však nie je jediný ani najdôležitejší dôvod jeho nebezpečnosti. Hlavným problémom je jeho vplyv na metabolizmus, zápal a krvný obeh.

Prečo podkožný tuk nie je automaticky bezpečný

Porovnanie viscerálneho a podkožného tuku neznamená, že podkožný tuk je úplne neškodný. Pri jeho veľkom nadbytku môže tiež:

  • zvyšovať celkovú zápalovú záťaž;
  • zhoršovať pohyb;
  • prispievať k preťažovaniu kĺbov;
  • súvisieť s vyšším množstvom viscerálneho tuku;
  • zvyšovať riziko niektorých zdravotných problémov.

Rozdiel spočíva v tom, že podkožný tuk môže v určitých podmienkach fungovať ako relatívne bezpečnejšie miesto na ukladanie nadbytočnej energie. Ak sa jeho kapacita naplní, časť tuku sa môže ukladať v brušnej dutine, pečeni, svaloch alebo iných tkanivách.

Preto nie je správne deliť telesný tuk jednoducho na „dobrý“ a „zlý“. Dôležité je jeho množstvo, umiestnenie a fungovanie celého metabolizmu.

Ako možno odhadnúť riziko

Viscerálny tuk nie je možné presne určiť pohľadom. Praktickým orientačným ukazovateľom je obvod pása.

V niektorých klinických odporúčaniach sa za zvýšené riziko považuje obvod pása nad 88 cm u žien a nad 102 cm u mužov. Tieto hranice však nie sú univerzálnou diagnózou a môžu sa líšiť podľa populácie.nhlbi.nih

Lekár môže okrem obvodu pása skontrolovať:

  • krvný tlak;
  • glykémiu nalačno;
  • glykovaný hemoglobín;
  • triglyceridy;
  • HDL a LDL cholesterol;
  • pečeňové testy;
  • telesnú hmotnosť a BMI;
  • rodinnú anamnézu.

Najpresnejšie množstvo viscerálneho tuku možno zobraziť pomocou CT alebo magnetickej rezonancie, no tieto vyšetrenia sa bežne nerobia iba na preventívne odhadnutie množstva brušného tuku.

Dá sa viscerálny tuk znížiť?

Viscerálny tuk sa znižuje pri postupnej redukcii celkového telesného tuku. Nedá sa však odstrániť iba cvičením brucha.

Najviac pomáha kombinácia:

  • pravidelného pohybu;
  • silového tréningu;
  • pestrej stravy s dostatkom vlákniny;
  • primeraného príjmu bielkovín;
  • obmedzenia sladených nápojov a alkoholu;
  • kvalitného spánku;
  • zvládania chronického stresu.

Vhodným cieľom nemusí byť rýchle schudnutie. Už mierne a udržateľné zníženie hmotnosti môže zlepšiť krvný tlak, hladinu cukru a ďalšie metabolické ukazovatele.

Silový tréning je dôležitý preto, že pomáha zachovať svaly počas chudnutia. Aeróbna aktivita, napríklad svižná chôdza, bicyklovanie alebo plávanie, zvyšuje energetický výdaj a podporuje kondíciu.

Najčastejšie omyly

„Každé veľké brucho znamená veľa viscerálneho tuku.“

Nie nevyhnutne. Brucho môže zväčšovať podkožný tuk, nafukovanie, držanie tela, tehotenstvo alebo iné zdravotné príčiny. Presné rozlíšenie bez vyšetrenia nie je možné.

„Ak mám normálnu hmotnosť, viscerálny tuk nemám.“

Ani to nemusí platiť. Človek môže mať normálne BMI, ale vyšší obvod pása a nepriaznivé metabolické výsledky.

„Brušáky spália viscerálny tuk.“

Brušáky spevňujú svaly trupu, ale nespôsobujú cielené spaľovanie tuku v konkrétnej oblasti. Rozhodujúci je celkový energetický výdaj a dlhodobý režim.

„Podkožný tuk je vždy neškodný.“

Nie. Nadbytok podkožného tuku môže zvyšovať celkové zdravotné riziko a môže byť spojený aj s vyšším množstvom viscerálneho tuku.

Záver

Viscerálny tuk je pri nadbytku nebezpečnejší najmä preto, že je metabolicky aktívny, uvoľňuje zápalové látky a môže posielať voľné mastné kyseliny priamo do pečene. Tým podporuje inzulínovú rezistenciu, poruchy cholesterolu, vysoký krvný tlak, stukovatenie pečene a vyššie riziko cukrovky 2. typu a srdcovo-cievnych ochorení.pmc.ncbi.nlm.nih+2

Podkožný tuk však nie je úplne bez rizika. Najdôležitejšie je preto nehodnotiť zdravie iba podľa vzhľadu alebo kilogramov, ale sledovať aj obvod pása, krvný tlak, hladinu cukru, cholesterol, pohyb a celkovú kondíciu.

Similar Posts