Deti často ešte nevedia presne pomenovať svoje pocity, obavy alebo vnútorné napätie. To, čo dospelý vyjadrí slovami, môže dieťa prejaviť prostredníctvom tela. Psychika a telo sú u detí úzko prepojené a emocionálne prežívanie sa môže prejaviť rôznymi fyzickými príznakmi.
Nie každý telesný príznak u dieťaťa súvisí s emóciami – vždy je dôležité vylúčiť aj zdravotnú príčinu. Ak však lekárske vyšetrenia neukážu jasný dôvod alebo sa ťažkosti objavujú najmä v určitých situáciách, môže zohrávať úlohu psychická záťaž.
Ako sa stres a emócie prejavujú v tele dieťaťa?
Detský organizmus reaguje na stres podobne ako telo dospelého. Pri napätí sa aktivuje nervový systém, ktorý ovplyvňuje srdce, dýchanie, svaly aj trávenie.
Medzi časté fyzické prejavy patria:
Bolesti bruška
Bolesť brucha je jedným z najčastejších prejavov emocionálneho napätia u detí.
Môže súvisieť napríklad s:
- obavami zo škôlky alebo školy,
- zmenami v rodine,
- strachom z neznámeho,
- napätím medzi ľuďmi okolo dieťaťa.
Dieťa pritom môže bolesť skutočne cítiť – nejde o predstieranie. Mozog a tráviaci systém sú úzko prepojené.
Bolesti hlavy
Napätie, únava, veľa podnetov alebo stres môžu prispieť k bolestiam hlavy. U detí sa môžu objaviť napríklad počas náročných období, pri veľkých zmenách alebo pri preťažení.
Kašeľ, pokašliavanie alebo pocit ťažšieho dýchania
U niektorých detí sa pri napätí môže objaviť:
- opakované odkašliavanie,
- škrabanie v hrdle,
- pocit potreby „čistiť si hrdlo“.
Stres môže zvýšiť citlivosť dýchacích ciest a pozornosť dieťaťa na telesné pocity.
Kožné prejavy
Emócie môžu ovplyvniť aj kožu. Pri napätí sa môžu zhoršiť niektoré kožné problémy alebo sa môže objaviť:
- svrbenie,
- škrabanie kože,
- potenie,
- začervenanie.
Poruchy spánku
Psychická záťaž sa často prejaví večer, keď sa telo upokojuje.
Dieťa môže mať:
- problém zaspať,
- častejšie nočné prebúdzanie,
- zlé sny,
- potrebu väčšej blízkosti rodiča.
Prečo deti reagujú telom?
Menšie deti ešte nemajú úplne rozvinutú schopnosť rozpoznať a pomenovať emócie. Namiesto vety „som vystrašený“ alebo „som pod tlakom“ môže dieťa povedať:
- „bolí ma bruško“,
- „nechce sa mi ísť do školy“,
- „som unavený“,
- „niečo mi je“.
Telo sa tak môže stať spôsobom komunikácie.
Čo môže rodič urobiť?
Pomáha najmä vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa môže o svojich pocitoch hovoriť.
Užitočné môže byť:
- pokojne sa pýtať, čo dieťa trápi,
- nebagatelizovať jeho telesné pocity,
- pomenovať emócie („vyzerá to, že ťa to vystrašilo“),
- zachovať pravidelný režim spánku a jedla,
- zaradiť pohyb a oddych,
- venovať dieťaťu pozornosť a bezpečný priestor.
Dôležité je nepovedať dieťaťu, že „to má len v hlave“. Aj psychicky podmienené telesné prejavy sú skutočné a dieťa ich prežíva.
Kedy vyhľadať lekára?
Telesné príznaky u detí treba vždy posudzovať podľa okolností. Lekára je vhodné kontaktovať najmä pri:
- silnej alebo opakovanej bolesti,
- horúčke,
- výraznej zmene správania,
- chudnutí alebo strate chuti do jedla,
- problémoch s dýchaním,
- príznakoch, ktoré dieťa výrazne obmedzujú.
Zhrnutie
Detská psychika a telo sú veľmi úzko prepojené. Stres, strach alebo veľké životné zmeny sa môžu prejaviť bolesťou bruška, bolesťou hlavy, zmenami spánku či inými telesnými signálmi. Najlepším prístupom je vnímať dieťa ako celok – jeho telo, emócie aj prostredie, v ktorom vyrastá.
