Stres je prirodzená reakcia organizmu na záťaž. Keď sa cítime ohrození, preťažení alebo pod tlakom, mozog aktivuje obranné mechanizmy, ktoré pripravia telo na rýchlu reakciu. Táto odpoveď neovplyvňuje len psychiku, ale aj imunitný systém, hormóny, dýchanie a fungovanie slizníc.
Krátkodobý stres môže byť užitočný – pomáha nám sústrediť sa a reagovať. Ak však napätie trvá dlho, môže meniť rovnováhu medzi nervovým a imunitným systémom.
Stres a imunitný systém
Pri stresovej reakcii sa uvoľňujú hormóny, najmä adrenalín a kortizol. Tieto látky pomáhajú telu zvládnuť náročnú situáciu.
Pri krátkom strese môžu dočasne podporiť pripravenosť organizmu. Pri dlhodobom strese však môže dôjsť k zmenám v regulácii imunity.
Môže sa prejaviť napríklad:
- pomalšou regeneráciou,
- väčšou citlivosťou na podráždenie,
- výraznejším vnímaním telesných príznakov,
- zhoršením zvládania dlhodobej záťaže.
Stres pritom neznamená, že človek automaticky ochorie. Skôr ovplyvňuje podmienky, v ktorých telo reaguje na vírusy, baktérie a iné podnety.
Ako stres vplýva na dýchacie cesty?
Dýchacie cesty sú citlivo prepojené s nervovým systémom. Pri napätí sa môže meniť spôsob dýchania aj reakcia slizníc.
Stres môže spôsobiť:
- rýchlejšie alebo plytšie dýchanie,
- pocit stiahnutého hrdla,
- potrebu odkašliavať,
- pocit sucha alebo dráždenia v hrdle,
- zvýšenú citlivosť na prach, pachy alebo suchý vzduch.
U niektorých ľudí sa môže zhoršiť aj vnímanie príznakov pri ochoreniach, ako sú alergie alebo astma.
Prečo stres vyvoláva kašeľ alebo pocit zahlienenia?
Pri psychickom napätí môže byť nervový systém „nastavený“ na zvýšenú pozornosť voči telesným pocitom. Bežné vnemy v hrdle alebo nose môžu byť vnímané intenzívnejšie.
Okrem toho:
- napätie môže meniť dýchací vzorec,
- dýchanie ústami môže vysušovať sliznice,
- podráždené sliznice môžu vyvolávať nutkanie kašľať.
Pocit zahlienenia teda nemusí vždy znamenať veľké množstvo hlienu – niekedy ide skôr o citlivosť nervového systému a slizníc.
Súvis medzi stresom a infekciami dýchacích ciest
Stres sám o sebe nespôsobuje nádchu alebo chrípku. Infekcie spôsobujú vírusy alebo baktérie. Dlhodobé napätie však môže ovplyvniť:
- kvalitu spánku,
- regeneráciu,
- fungovanie imunitnej odpovede.
Preto môže byť organizmus pri veľkej a dlhodobej záťaži menej odolný voči rôznym podnetom.
Čo pomáha podporiť imunitu a zdravé dýchacie cesty?
Prospešné sú najmä základné návyky:
- dostatok spánku,
- pravidelný primeraný pohyb,
- pobyt vonku,
- vyvážená strava,
- dostatočný pitný režim,
- čas na oddych a regeneráciu,
- zvládanie stresu pomocou relaxácie, dýchania alebo príjemných aktivít.
Kedy príznaky nepovažovať len za dôsledok stresu?
Ak sa objaví:
- dlhodobý alebo zhoršujúci sa kašeľ,
- horúčka,
- bolesť na hrudníku,
- dýchavičnosť,
- vykašliavanie krvi,
- výrazná slabosť,
je potrebné vyhľadať zdravotnú pomoc a hľadať aj inú príčinu.
Zhrnutie
Stres a imunitný systém spolu úzko súvisia prostredníctvom nervových a hormonálnych mechanizmov. Dlhodobé napätie môže ovplyvniť obranyschopnosť, citlivosť dýchacích ciest aj spôsob, akým vnímame telesné príznaky. Preto sa u niektorých ľudí počas náročných období objavuje kašeľ, škrabanie v hrdle alebo pocit zahlienenia – telo tak môže reagovať na preťaženie a potrebu obnoviť rovnováhu.
