Mnohí rodičia si všimnú, že dieťa po silnom plači, strachu, hneve alebo veľkom rozrušení začne kašľať, odkašliavať, smrkať alebo má pocit upchatého nosa. Vo väčšine prípadov ide o prirodzenú reakciu tela na silné emócie, nie o to, že by sa ochorenie objavilo náhle v priebehu niekoľkých minút.
Detský organizmus je na zmeny dýchania a telesné pocity často veľmi citlivý, preto sa emócie môžu rýchlo prejaviť aj fyzicky.
Čo sa deje pri plači?
Pri plači sa mení spôsob dýchania. Dieťa môže:
- dýchať rýchlejšie a nepravidelne,
- naberať vzduch medzi vzlykmi,
- dýchať viac ústami.
To môže viesť k:
- vysušeniu a podráždeniu sliznice hrdla,
- štekleniu v dýchacích cestách,
- potrebe zakašľať.
Prečo po plači tečie nos?
Slzy a nosová dutina spolu súvisia. Pri plači sa časť sĺz odvádza cez slzné kanáliky do nosa, kde zvyšuje množstvo tekutiny.
Preto môže dieťa po plači:
- smrkať,
- mať vodnatý výtok z nosa,
- pôsobiť, akoby dostalo nádchu.
Tento stav zvyčajne postupne ustúpi, keď sa dieťa upokojí.
Ako stres ovplyvňuje kašeľ?
Silné emócie aktivujú nervový systém. Pri strachu alebo napätí môže byť telo v stave zvýšenej pohotovosti.
U niektorých detí to spôsobí:
- citlivejšie vnímanie pocitov v hrdle,
- častejšie odkašliavanie,
- suchý kašeľ počas alebo po stresovej situácii.
Niekedy sa vytvorí kruh: dieťa cíti nepríjemný pocit v hrdle → začne sa naň sústrediť → viac kašle → pocit podráždenia sa ešte zvýrazní.
Prečo sú deti na tieto prejavy citlivejšie?
Detský nervový systém sa stále vyvíja. Deti:
- intenzívnejšie prežívajú emócie,
- ešte len získavajú schopnosť regulovať stres,
- často reagujú na napätie celým telom.
To môže znamenať, že silná emócia sa prejaví nielen plačom, ale aj bolesťou bruška, únavou, zmenou dýchania alebo kašľom.
Ako môže rodič pomôcť?
Po silnom rozrušení môže pomôcť:
- zostať pokojný a hovoriť tichým hlasom,
- dať dieťaťu čas upokojiť sa,
- ponúknuť vodu,
- podporiť pomalé a pokojné dýchanie,
- nevysvetľovať dieťaťu hneď, že „nič mu nie je“ – jeho telesný pocit je preň skutočný.
Pocit bezpečia pomáha nervovému systému vrátiť sa do pokojnejšieho režimu.
Kedy už nemusí ísť len o reakciu na emócie?
Ak kašeľ alebo nádcha nesúvisia len so stresovou situáciou, ale pretrvávajú alebo sa pridajú ďalšie príznaky, treba myslieť aj na zdravotné príčiny.
Pozornosť si vyžaduje najmä:
- kašeľ trvajúci dlhšie obdobie,
- nočný kašeľ,
- pískanie pri dýchaní,
- sťažené dýchanie,
- horúčka,
- výrazná únava,
- zhoršovanie stavu.
Zhrnutie
Po plači alebo silnom strese môže dieťa začať kašľať či smrkať preto, že emócie ovplyvňujú dýchanie, sliznice aj nervový systém. Plač zvyšuje tvorbu tekutiny v nose a zmena dýchania môže podráždiť hrdlo. Ak však príznaky pretrvávajú aj mimo stresových situácií alebo sa pridajú varovné znaky, je vhodné hľadať aj inú príčinu.
