Nie v takom jednoznačnom zmysle, ako sa to často prezentuje. Tvrdenie, že ženy sú prirodzene lepšie v multitaskingu než muži, nemá pevné vedecké potvrdenie.
Výskumy prinášajú zmiešané výsledky. Napríklad štúdia z roku 2019, ktorá testovala súbežné vykonávanie úloh aj prepínanie medzi nimi, nenašla významný rozdiel medzi ženami a mužmi v žiadnom z desiatich sledovaných ukazovateľov.
Zaujímavé je, že novšia štúdia z roku 2026 síce našla v konkrétnom teste určité rozdiely – muži napríklad častejšie ignorovali konverzačnú úlohu – autori však zároveň zdôrazňujú, že neexistuje konzistentný dôkaz, že by ženy mali všeobecne lepšie multitaskingové schopnosti.
Odkiaľ teda vznikol tento stereotyp?
Časť vysvetlenia môže byť v tom, že ženy a muži môžu mať odlišné skúsenosti s tým, aké úlohy počas života vykonávajú, napríklad v domácnosti, starostlivosti o deti alebo v práci. To však nie je to isté ako vrodená schopnosť mozgu robiť viac vecí naraz.
Navyše „multitasking“ môže znamenať dve rôzne veci:
- vykonávanie viacerých úloh súčasne, alebo
- rýchle prepínanie medzi úlohami.
Ani pri jednom z týchto spôsobov nemáme dôkaz o univerzálnej ženskej výhode. Jedna štúdia dokonca našla pri súbežnom multitaskingu menšiu „stratu výkonu“ u mužov, zatiaľ čo pri postupnom prepínaní medzi úlohami nebol rozdiel.
A ešte dôležitá vec: multitasking vo všeobecnosti znižuje výkon. Ľudský mozog často úlohy skôr rýchlo strieda, než aby ich skutočne spracovával úplne paralelne. Preto schopnosť zvládať veľa povinností v každodennom živote nemusí znamenať, že človek má biologicky lepší multitasking.
Takže tvrdenie „ženy zvládajú multitasking lepšie než muži“ je skôr stereotyp než vedecky ustálený fakt. A práve preto nie je dobré používať ho ani ako vysvetlenie, prečo by ženy biologicky potrebovali napríklad o 20 minút viac spánku.
