V kultúre, ktorá často oceňuje výkon, môže oddych vyvolávať zvláštny pocit viny. Ak človek nepracuje, necvičí, neupratujedzenou súčasťou fungovania organizmu. Rovnako ako sval potrebuje po záťaži regeneráciu, aj mozog a nervový systém, nevzdeláva sa alebo niečo „nevybavuje“, môže mať pocit, že stráca čas.
Lenže oddych nie je opakom aktivity ani dôkazom lenivosti. Je prirodzenou súčasťou fungovania organizmu. Rovnako ako sval potrebuje po záťaži regeneráciu, aj mozog a nervový systém potrebujú obdobia, keď nemusia neustále reagovať, rozhodovať sa a podávať výkon.
Oddych neznamená nerobiť nič
Predstava oddychu býva niekedy príliš úzka. Ako keby odpočíval iba človek, ktorý leží na gauči a nič nerobí.
V skutočnosti môže mať oddych mnoho podôb.
Pre niekoho je to ticho a samota. Pre iného prechádzka, pokojná hudba, čítanie, záhrada, tvorenie alebo rozhovor s blízkym človekom.
Rozhodujúce nie je iba čo počas oddychu robíme, ale predovšetkým to, či nás daná činnosť ďalej vyčerpáva alebo nám umožňuje znížiť nároky na pozornosť a výkon.
Mozog potrebuje chvíle bez neustáleho reagovania
Počas dňa spracúvame obrovské množstvo podnetov.
Správy.
E-maily.
Telefonáty.
Úlohy.
Rozhodnutia.
Informácie.
Zvuky.
Požiadavky ostatných ľudí.
Ak sa k tomu pridá neustále kontrolovanie telefónu, mozog prakticky nedostáva priestor, v ktorom by nemusel na niečo reagovať.
Vedomý oddych môže tento kolobeh na chvíľu prerušiť.
Nemusíme nič riešiť, rozhodovať ani stíhať.
Práve takýto priestor môže pomôcť znížiť mentálne preťaženie.
Regenerácia tela nie je iba o spánku
Spánok je základnou formou regenerácie, ale telo potrebuje aj priebežné obdobia menšej záťaže.
Po fyzickej aktivite sa organizmus prispôsobuje záťaži a obnovuje svoje zdroje. Pri dlhodobom strese zase potrebujeme chvíle, počas ktorých nemusíme byť neustále v pohotovosti.
Preto má význam aj obyčajné spomalenie.
Pomalá prechádzka namiesto naháňania sa.
Pokojné jedlo namiesto jedenia medzi dvoma úlohami.
Niekoľko minút ticha namiesto ďalšieho podnetu.
Regenerácia sa často začína vtedy, keď prestaneme od seba požadovať ďalší výkon.
Vedomý oddych je niečo iné než automatické rozptýlenie
Nie každá činnosť, ktorú robíme vo voľnom čase, je skutočným oddychom.
Môžeme hodinu bezmyšlienkovito prechádzať sociálne siete a pritom byť stále vystavení množstvu informácií, porovnávania a nových podnetov.
Môžeme pozerať seriál a zároveň odpovedať na pracovné správy.
Môžeme si sadnúť na gauč, ale v hlave ďalej riešiť všetko, čo sme nestihli.
Telo môže byť v pokoji, zatiaľ čo myseľ zostáva v pracovnom režime.
Vedomý oddych znamená aspoň na určitý čas zámerne znížiť množstvo požiadaviek, ktoré na seba kladieme.
Oddych môže zlepšiť aj schopnosť sústrediť sa
Keď sme unavení, máme tendenciu robiť viac chýb, ľahšie sa rozptyľujeme a náročné úlohy môžu pôsobiť ešte náročnejšie.
Krátka pauza nemusí všetko vyriešiť, ale môže pomôcť obnoviť pozornosť.
Preto môže byť paradoxne efektívnejšie:
pracovať → oddýchnuť si → pokračovať
než:
pracovať → tlačiť na seba → pracovať → tlačiť ešte viac.
Prestávka nie je čas ukradnutý produktivite.
Je súčasťou podmienok, ktoré umožňujú kvalitnú prácu.
Oddych pomáha aj psychike
Nie všetka únava je fyzická.
Niekedy sme vyčerpaní z rozhodovania, komunikácie, konfliktov alebo neustáleho premýšľania.
Človek môže celý deň sedieť pri počítači a večer sa cítiť úplne vyčerpaný.
Psychická záťaž je totiž stále záťaž.
Preto môže byť veľmi osviežujúce robiť niečo, pri čom nemusíme nič dokazovať, riešiť ani dosahovať.
Nie všetok voľný čas musí byť užitočný
Tlak na produktivitu môže preniknúť dokonca aj do oddychu.
Aj prechádzka musí mať určitý počet krokov.
Čítanie musí rozvíjať.
Voľný večer treba využiť na kurz.
Víkend musí byť „zážitkový“.
Aj dovolenka môže byť naplánovaná tak, že človek sa po návrate cíti viac unavený než pred odchodom.
Niekedy však nemusí mať voľný čas žiadny výsledok.
Nemusíme sa počas neho zlepšovať.
Nemusíme byť produktívni.
Nemusíme nič dokončiť.
Môžeme jednoducho byť.
Vedomý oddych nie je útek od života
Oddych nemusí znamenať vyhýbanie sa povinnostiam.
Práve naopak. Človek, ktorý si pravidelne vytvára priestor na regeneráciu, môže mať väčšiu kapacitu venovať sa práci, rodine, vzťahom aj vlastným povinnostiam.
Problém vzniká vtedy, keď sa z oddychu stane jediný spôsob, ako zvládať dlhodobé preťaženie.
Ak sme neustále vyčerpaní, niekedy nepotrebujeme iba ďalšiu hodinu voľna večer. Potrebujeme sa pozrieť na to, prečo je náš bežný režim nastavený tak, že nás pravidelne vyčerpáva.
Ako môže vyzerať vedomý oddych?
Nemusí byť komplikovaný.
Môže to byť napríklad desať minút bez telefónu, krátka prechádzka, pokojné raňajky, chvíľa pri otvorenom okne alebo večer, počas ktorého už vedome neotvárame pracovné úlohy.
Podstatné je vytvoriť signál:
„Teraz nemusím podávať výkon.“
Pre niekoho môže byť veľmi užitočné aj striedanie rôznych typov oddychu:
- po mentálnej práci fyzický pohyb,
- po sociálne náročnom organizmus môže zotavovať, pozornosť sa môže obnoviť a myseľ môže na chvíľu prestať plniť požiadavku, dni chvíľa ticha,
- po fyzickej záťaži pokojnejšia aktivita,
- po veľkom množstve informácií čas bez obrazoviek.
Nie každý potrebuje rovnaký druh regenerácie.
Oddych nie je niečo, čo si musíme zaslúžiť
Možno najdôležitejšia zmena je v samotnom pohľade na oddych.
Nemusíme si hovoriť:
„Keď všetko dokončím, môžem si oddýchnuť.“
Pretože všetko často dokončené nebude.
Lepšie môže byť:
„Oddych patrí do môjho dňa rovnako ako práca.“
Nie preto, že sme slabí.
Nie preto, že sme leniví.
Ale preto, že ľudské telo a mozog potrebujú striedanie záťaže a regenerácie.
Oddych teda nie je prázdne miesto medzi dvoma produktívnymi obdobiami.
Je to obdobie, počas ktorého sa organizmus môže zotavovať, pozornosť sa môže obnoviť a myseľ môže na chvíľu prestať plniť požiadavku, že musí stále niečo robiť.
Človek nemusí byť neustále užitočný, aby bol hodnotný. A nemusí byť vyčerpaný, aby si zaslúžil oddych.
