Aké otázky si položiť pred kritizovaním dieťaťa

Predtým, než dieťa opravíš alebo napomenieš, skús si položiť niekoľko otázok. Pomôžu ti zistiť, či ide o potrebnú hranicu, užitočnú spätnú väzbu alebo iba o reakciu na vlastnú únavu a podráždenie.

Je to naozaj dôležité?

  • Ohrozuje toto správanie bezpečie, zdravie alebo niekoho iného?
  • Bude na tom záležať aj o týždeň?
  • Potrebuje dieťa teraz vedenie, alebo iba priestor na vlastnú skúsenosť?
  • Nesnažím sa iba presadiť svoju predstavu o dokonalosti?

Nie každú chybu treba okamžite komentovať. Ak správanie nie je nebezpečné a dá sa napraviť neskôr, krátka pauza môže byť múdrejšia než impulzívna kritika.

Kritizujem správanie alebo osobnosť?

  • Hovorím o konkrétnom čine?
  • Alebo používam nálepky ako „lenivý“, „hlúpa“, „nezodpovedný“?
  • Vedelo by dieťa po mojich slovách, čo má nabudúce urobiť inak?

Namiesto:

„Si neporiadny.“

Povedz:

„Knihy zostali na podlahe. Odložíme ich teraz do police.“

Odporúčania pozitívneho rodičovstva zdôrazňujú, že nespokojnosť má smerovať na konanie, nie na hodnotu dieťaťa. NSPCC – pozitívne rodičovstvo

Som pokojný?

  • Som schopný hovoriť bez kriku?
  • Nechcem dieťa iba potrestať za to, že ma nahnevalo?
  • Som hladný, unavený alebo preťažený?
  • Potrebujem najprv krátku pauzu?

Ak si príliš rozrušený, povedz:

„Som nahnevaný a nechcem hovoriť tvrdo. Dáme si chvíľu a potom to vyriešime.“

Kritika vyslovená v afekte často znie ako útok a dieťa sa začne brániť plačom, útekom alebo hnevom.

Je vhodný čas a miesto?

  • Nie je dieťa unavené, hladné alebo vystrašené?
  • Nemá okolo seba publikum?
  • Neponižujem ho pred súrodencom, kamarátmi alebo učiteľom?
  • Dokáže ma teraz vôbec počúvať?

Mladí ľudia sa ľahšie otvoria v pohodlnom prostredí a keď nie sú unavení, hladní alebo vystresovaní. Harvard Health – vhodný čas a spôsob rozhovoru

Čo chcem, aby sa dieťa naučilo?

  • Chcem mu pomôcť pochopiť dôsledok?
  • Potrebujem ho naučiť konkrétnu zručnosť?
  • Alebo chcem iba, aby sa cítilo zle?
  • Môžem mu ukázať lepší postup?

Užitočná spätná väzba má dieťaťu objasniť, čo sa stalo a aký je ďalší krok. Napríklad:

„Voda sa vyliala. Vezmeme handričku a utrieš ju. Nabudúce polož pohár ďalej od kraja.“

Vie dieťa túto vec ovplyvniť?

  • Je požiadavka primeraná jeho veku?
  • Naučil som ho, ako to urobiť?
  • Nečakám schopnosť, ktorú ešte vývinovo nemá?
  • Nejde o hlad, únavu, úzkosť, ADHD, poruchu učenia alebo preťaženie?

Ak dieťa opakovane zlyháva v rovnakej úlohe, možno nepotrebuje ďalšiu kritiku, ale menšiu úlohu, vizuálnu pomôcku, viac času alebo odbornú podporu.

Ako sa bude cítiť po mojich slovách?

  • Bude rozumieť, čo má zmeniť?
  • Alebo si bude myslieť, že je zlé či neschopné?
  • Pomôžu mu moje slová skúsiť to znova?
  • Posilnia dôveru, že za mnou môže prísť aj s ďalšou chybou?

Rozdiel je medzi:

„Toto sa ti nepodarilo. Skúsme nájsť iný postup.“

a:

„Ty to nikdy nedokážeš.“

Prvá veta hodnotí situáciu, druhá útočí na identitu.

Potrebuje kritiku alebo najprv pochopenie?

Niekedy dieťa nespolupracuje preto, že je v strese. Opýtaj sa:

  • „Čo sa stalo tesne predtým?“
  • „Nie je toho na teba priveľa?“
  • „Vieš, čo sa od teba očakáva?“
  • „Potrebuješ pomoc alebo prestávku?“
  • „Je za správaním strach, hanba alebo únava?“

Ak je dieťa rozrušené, najprv pomôž regulovať emóciu a až potom rieš dôsledky.

Aké slová použijem?

Priprav si krátku vetu podľa vzorca:

pozorovanie → dôsledok → ďalší krok

„Vidím, že si nechal farby otvorené. Vyschnú, preto ich teraz zatvoríme.“

„Keď si prerušil sestru, nevedela dokončiť vetu. Skús počkať a potom povedz svoj názor.“

Harvard odporúča používať skôr výroky typu „Všimol som si…“ alebo „Mám obavu…“ než všeobecné obvinenia ako „Ty vždy…“. Harvard Health – podporná komunikácia

Zostáva vzťah bezpečný?

Na konci si polož:

  • Vie dieťa, že jeho správanie má dôsledky, ale jeho hodnota sa nemení?
  • Dal som mu možnosť chybu napraviť?
  • Budem ochotný vypočuť jeho pohľad?
  • Potrebuje po rozhovore blízkosť alebo uistenie?

Môžeš povedať:

„Toto správanie nebolo v poriadku. Ty však nie si zlý. Pomôžem ti to napraviť.“

Najkratšia kontrolná otázka:
„Pomôžu moje slová dieťaťu naučiť sa niečo, alebo mu iba spôsobia hanbu?“

Ak je odpoveď druhá, zastav sa, upokoj a zmeň spôsob.

Similar Posts