Vyčerpaniu často nepredchádza jeden veľký problém, ale dlhé obdobie, počas ktorého človek dáva viac, než dokáže načerpať späť. Najmä mamy môžu byť zvyknuté fungovať aj vtedy, keď sú unavené, pretože majú pocit, že ich povinnosti nemôžu počkať.
Prevencia vyčerpania preto začína tým, že sa naučíme vnímať svoje vlastné signály. Neustála únava, podráždenosť, nedostatok radosti, problémy so sústredením či pocit, že už nič nezvládame, môžu byť upozornením, že potrebujeme spomaliť.
Dôležité je vytvárať si priestor na oddych priebežne, nie až vtedy, keď už nevládzeme. Nemusí ísť o hodiny voľného času. Aj krátka chvíľa ticha, prechádzka, šálka kávy bez vyrušovania, pohyb, stretnutie s blízkym človekom alebo čas venovaný obľúbenej činnosti môžu pomôcť obnoviť energiu.
Veľmi dôležité je tiež nebrať všetku zodpovednosť na seba. Požiadať o pomoc nie je zlyhanie. Rozdeliť si povinnosti, povedať „nie“ tomu, čo nie je nevyhnutné, a nastaviť si hranice môže byť rovnako dôležité ako samotný odpočinok.
Prevencia vyčerpania teda nie je o tom, ako zvládnuť ešte viac. Je o tom, ako nemusieť stále všetko zvládať sama.
A možno najdôležitejšia myšlienka: Nemusíme čakať, kým nám telo a psychika povedia „dosť“. Môžeme sa zastaviť sami – včas, vedome a bez výčitiek.
