Vedomé spomalenie znamená rozhodnúť sa, že nemusíme stále niekam utekať, niečo riešiť a podávať výkon. Je to schopnosť na chvíľu vystúpiť z kolobehu povinností a venovať pozornosť tomu, čo sa deje práve teraz – v našom tele, v našich myšlienkach aj v našich pocitoch.
Pre mamu môže byť vedomé spomalenie obzvlášť dôležité. Jej dni bývajú plné povinností a starostlivosti o druhých. Často funguje automaticky – pripravuje, organizuje, pomáha, počúva a rieši. Až večer si možno uvedomí, že celý deň neurobila nič pre seba.
Spomaliť však neznamená vzdať sa zodpovednosti. Znamená to dovoliť si nebyť stále v režime „musím“. Sadnúť si bez výčitiek. Vypiť si kávu v pokoji. Ísť na prechádzku. Nadýchnuť sa. Byť chvíľu v tichu. Alebo jednoducho povedať: Teraz nič nemusím.
Vedomé spomalenie nám pomáha znovu si všimnúť vlastné potreby a hranice. Učí nás, že hodnota človeka nie je v tom, koľko toho stihne a koľko toho zvládne. Niekedy je práve zastavenie tým, čo nám umožní pokračovať ďalej s väčšou energiou, pokojom a nadhľadom.
A možno práve preto je spomalenie takou veľkou silou – pretože v dnešnom svete je ľahké byť stále zaneprázdnená, ale oveľa ťažšie je vedome si povedať: „Teraz sa zastavím. Aj ja potrebujem chvíľu pre seba.“
