Táto otázka nás vedie k jednoduchému, ale často náročnému zastaveniu. Kedy som naposledy urobila niečo len pre seba – nie preto, že to bolo potrebné, ale preto, že som to potrebovala ja?
Mamy často presne vedia, kedy mali čas pre deti, partnera, domácnosť či prácu. Oveľa ťažšie však niekedy odpovedajú na otázku, kedy mali čas samy pre seba. Ich vlastný oddych sa môže strácať medzi povinnosťami a vetou „ešte toto dokončím a potom si oddýchnem“.
Táto otázka však nemá vyvolávať výčitky. Je pozvaním k zamysleniu. Možno si uvedomíme, že už dlho sme si nedopriali pokojné ráno, prechádzku, kávu v tichu, stretnutie s kamarátkou, obľúbenú knihu alebo chvíľu, keď od nás nikto nič nepotrebuje.
Chvíľa pre seba nemusí byť veľká ani dokonalá. Môže mať päť minút alebo celé popoludnie. Dôležité je, že v tej chvíli nemusíme byť mamou, partnerkou, zamestnankyňou ani tou, ktorá všetko rieši. Môžeme byť jednoducho samy sebou.
A možno si dnes môžeme položiť ešte jednu otázku:
„Čo by som si dopriala, keby som nemusela mať výčitky?“
Pretože aj ja si zaslúžim svoj čas. Nie až vtedy, keď bude všetko hotové. Teraz.
