Pri závažnom ochorení je dôležité rozlišovať medzi tým, čo medicína už vie, a tým, čo sa iba odhaduje. Budúcnosť pacienta často nemožno presne predpovedať.
Realistická informácia opisuje:
- výsledky vyšetrení a aktuálny zdravotný stav,
- možnosti a ciele liečby,
- pravdepodobné scenáre,
- čo je známe a čo zostáva neisté.
Definitívna predpoveď znie napríklad:
- „Určite sa uzdraví.“
- „Liečba určite nezaberie.“
- „Určite sa stane toto.“
Takéto tvrdenia môžu byť problematické, pretože medicína často pracuje s pravdepodobnosťami, nie istotami.
🩺 Ako hovoriť presnejšie?
Namiesto:
„Toto určite dopadne dobre.“
je vhodnejšie:
„Podľa doterajších výsledkov máme dôvody očakávať určitý vývoj, ale nemôžeme ho zaručiť.“
Namiesto:
„Liečba nezaberie.“
skôr:
„Pri tomto type ochorenia liečba nemusí u každého účinkovať rovnako. Budeme sledovať odpoveď a podľa výsledkov postup upravíme.“
Pomáhajú aj slová ako „pravdepodobne“, „môže“, „zatiaľ vieme“, „očakávame“, „nie je možné s istotou povedať“ – ak sa používajú konkrétne a nie iba na zahmlievanie informácií.
Realistická komunikácia neberie človeku nádej. Chráni ho pred falošnou istotou a zároveň ponecháva priestor pre rôzne možné výsledky.
