Dieťa sa po potrestaní zvyčajne necíti lepšie, ani bezpečnejšie – väčšinou sa cíti zmätok, strach alebo vina.
Rozdiel je medzi tým, čo dospelý chce dosiahnuť a čo dieťa skutočne prežíva:
Bežné pocity po treste
Strach
z dospelého, z ďalšieho trestu
z vlastného správania („Urobím niečo zlé a dostanem bitku/krik/odmietnutie“)
Hanba alebo vina
dieťa si môže myslieť: „Som zlý / nedobrý / neschopný“
zameriava sa na seba, nie na konkrétne správanie
Zmätenosť
nevie, čo presne spravilo zle
dôsledky často prichádzajú nesúvisle s činom
Hnev alebo frustrácia
potlačené emócie sa môžu neskôr prejaviť vzdorom, agresiou alebo únikom
Odpojenie
dieťa sa stiahne, ticho sedí
pozoruje len, kedy je dospelý pokojný
učí sa „prežiť“ situáciu, nie pochopiť pravidlo
Čo sa trestom nedosiahne
dieťa nevie riešiť konflikt
nebuduje sa vnútorná sebaregulácia
nepribúda empatia ani zodpovednosť
Skoro vždy sa učí emočnú reakciu na dospelého, nie zmysel správania.
Malá ilustrácia
Predstav si dieťa, ktoré rozbije pohár a dostane krik.
Ono sa naučí: „Krik = nebezpečenstvo“
Nemusí sa naučiť: „Pohár je krehký, treba ho dávať opatrne“
Plač, ticho, alebo odvracanie pohľadu po treste sú signály, že dieťa spracúva stres, nie správanie.