Rozdiel medzi bežným oneskorením a signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť jemný, ale rozpoznateľný.
Tu máš prehľad, ako zistiť, že nejde len o „oneskorenie“ v rozprávaní, ale možno o niečo viac
1. Pozoruj celkovú komunikáciu, nie len slová
Aj keď dieťa ešte nehovorí, malo by komunikovať inak:
používa gestá (ukazuje, kýva, podáva ti veci),
napodobňuje zvuky, melódiu reči,
pozerá sa tam, kam ukazuješ (spoločná pozornosť),
reaguje na svoje meno, rozumie jednoduchým pokynom („daj mi“, „poď sem“),
má záujem o interakciu (hrá sa „kuk“, žmurká, smeje sa na kontakt).
Ak tieto komunikačné prejavy sú prítomné, väčšinou ide len o oneskorenie v hovorenej reči.
2. Kedy spozornieť (varovné signály)
Ak:
dieťa vôbec nereaguje na meno alebo známe slová,
neukazuje, neukazuje záujem o komunikáciu,
nepozerá sa ti do očí,
nepokúša sa napodobňovať zvuky alebo mimiku,
neukazuje prstom, čo chce,
v 18 mesiacoch nepoužíva žiadne slovo (ani „mama“, „tata“, „ham“),
alebo v 2 rokoch nepoužíva aspoň 50 slov a nespája ich do krátkych viet,
potom je dobré poradiť sa s logopédom alebo pediatrom.
3. Typické tempo vývinu reči
Orientačne:
12 mesiacov – 1. slová (mama, tata, papa, ham),
18 mesiacov – 10–50 slov,
24 mesiacov – 50+ slov a spájanie („mama ham“, „auto ide“),
3 roky – jednoduché vety, rozumie väčšine bežných pokynov.
Ak dieťa rozumie viac, než dokáže povedať, je to dobré znamenie.
Problém väčšinou nie je v porozumení, ale len v tempe rozprávania.
️ 4. Čo môžeš zatiaľ robiť
veľa komentuj (nie len pýtaj sa) – „Pozri, auto ide. Bum!“,
opakuj jeho zvuky a pridávaj („ba“ → „bábo“),
čítaj jednoduché knižky a opisuj obrázky,
spievaj a rýmuj,
dať mu čas – nehovor zaňho, ale nech má šancu reagovať.
