Kedy sa snaha jesť menej môže zmeniť na zbytočné obmedzovanie?
„Menej.“
To slovo sa pri stravovaní objavuje veľmi často.
Menej kalórií.
Menej sacharidov.
Menej sladkého.
Menšie porcie.
Menej jedla večer.
Lenže zdravie nie je súťaž v tom, kto dokáže zjesť najmenej.
Telo potrebuje dostatok energie a živín.
Kedy je „menej“ ešte rozumné?
Niekedy môžeme mať dôvod upraviť množstvo alebo zloženie jedla.
Napríklad ak jeme automaticky veľké porcie, hoci už nie sme hladní, môže nám pomôcť naučiť sa lepšie vnímať sýtosť.
Ale rozdiel je medzi:
„Skúsim jesť podľa svojho hladu a sýtosti.“
a
„Musím zjesť čo najmenej.“
Prvá veta podporuje vnímanie tela.
Druhá môže viesť k neustálej kontrole.
Varovným signálom je strach z jedla
Obmedzovanie môže byť problémom vtedy, keď sa začneme báť potravín, ktoré sme si označili ako „zakázané“.
Napríklad:
„Toto nemôžem.“
„To má príliš veľa kalórií.“
„Dnes som už zjedla dosť.“
„Musím to vykompenzovať.“
Ak nám jedlo spôsobuje stále viac stresu, stojí za to zastaviť sa.
Keď sa porcie stále zmenšujú
Jedným z nenápadných signálov môže byť postupné zmenšovanie množstva jedla.
Najskôr si dáme o trochu menej.
Potom ešte menej.
A nakoniec začneme mať pocit, že každé väčšie jedlo je „príliš veľa“.
Pritom telo môže stále vysielať signál:
„Potrebujem jesť.“
Ak hlad pravidelne ignorujeme, nemusíme sa tým automaticky dostať k zdravšiemu stravovaniu.
Hlad nie je zlyhanie
Telesný hlad je normálny biologický signál.
Nie je dôkazom nedostatku disciplíny.
Nie je potrebné byť hladná celý deň, aby sme mali pocit, že „robíme niečo správne“.
Ak sa pravidelne stretávame s výrazným hladom, únavou, slabosťou alebo neustálymi myšlienkami na jedlo, môže byť problémom skôr nedostatočný príjem než nedostatok pevnej vôle.
Menej môže znamenať aj menej živín
Ak jedálniček príliš zúžime, môžeme spolu s kalóriami začať prijímať menej:
bielkovín,
vlákniny,
vitamínov a minerálov,
zdravých tukov
a ďalších živín.
Preto je dôležité nepýtať sa iba:
„Ako zjem menej?“
Ale aj:
„Ako môžem jesť tak, aby moje telo dostalo to, čo potrebuje?“
Zdravšia cesta môže byť niečo pridať
Niekedy je užitočnejšie premýšľať opačne.
Namiesto:
„Čo musím vyradiť?“
skúsme:
„Čo môžem pridať?“
Viac zeleniny.
Viac ovocia.
Zdroj bielkovín.
Celozrnné potraviny.
Orechy alebo semienka.
Pestré jedlá.
Pravidelnosť.
Takéto zmeny nemusia vytvárať pocit neustáleho zákazu.
Pozor na pravidlá typu „nesmiem“
Čím viac pravidiel si vytvoríme, tým viac energie môže stravovanie zaberať.
Nesmie sa po šiestej.
Nesmie byť dezert.
Nesmú byť sacharidy.
Nesmie sa jesť medzi jedlami.
Nesmie sa prekročiť určitý počet kalórií.
A potom príde deň, keď jedno pravidlo porušíme.
A máme pocit, že sme pokazili všetko.
Zdravé stravovanie však nemusí byť systém, v ktorom každé porušenie pravidla znamená zlyhanie.
Jedlo nie je odmena ani trest
Ak si po jedle hovoríme:
„Teraz musím cvičiť, aby som to spálila,“
môžeme sa dostať do začarovaného kruhu.
Jedlo → vina → kompenzácia → ďalšie obmedzovanie → veľký hlad → prejedanie → vina.
Takýto cyklus nie je znakom toho, že máme málo disciplíny.
Je signálom, že naše pravidlá môžu byť príliš prísne.
Kedy spozornieť?
Stojí za to zamyslieť sa, ak:
- na jedlo myslíme takmer neustále,
- máme strach z priberania pri každom jedle,
- často ignorujeme hlad,
- pravidelne vynechávame jedlá napriek hladu,
- cítime vinu po jedle,
- máme potrebu jedlo „odčiniť“ cvičením,
- zo stravy postupne vylučujeme stále viac potravín,
- alebo máme pocit, že nad jedlom musíme mať neustálu kontrolu.
Ak sa takéto správanie stáva výrazným alebo zasahuje do každodenného života, je vhodné porozprávať sa s lekárom alebo odborníkom na výživu či poruchy príjmu potravy.
Čo ak chcem schudnúť?
Aj pri chudnutí nemusí byť cieľom jesť čo najmenej.
Dôležitá je dlhodobá udržateľnosť, dostatok živín, primeraný pohyb a spôsob stravovania, ktorý dokážeme normálne žiť.
Veľmi prísne obmedzovanie môže byť ťažké udržať a u niektorých ľudí môže viesť k cyklu obmedzovania a následného prejedania.
Pri výraznejšom chudnutí alebo zdravotných problémoch je rozumné nastavenie jedálnička konzultovať s odborníkom.
Skúsme inú otázku
Namiesto:
„Čo môžem ešte ubrať?“
sa môžeme spýtať:
„Čo moje telo potrebuje viac?“
Možno viac pravidelnosti.
Možno viac bielkovín.
Možno viac vlákniny.
Možno viac energie.
Možno viac oddychu.
A niekedy možno menej pravidiel.
Záver
Zdravšie stravovanie neznamená automaticky menšie porcie, menej kalórií a viac zákazov.
Niekedy je zdravšia voľba práve tá, ktorá nám umožní jesť dostatočne, pestro a bez neustáleho stresu.
Preto si pri ďalšom jedle skúsme namiesto:
„Ako môžem zjesť menej?“
položiť:
„Je toto množstvo pre moje telo primerané? Som po ňom sýta? Dostávam z jedla to, čo potrebujem?“
Pretože menej nie je automaticky lepšie.
A zdravé stravovanie by nemalo byť o tom, koľko jedla dokážeme sebe odoprieť.
Malo by byť o tom, ako dobre sa dokážeme o svoje telo postarať.
