Dokázala by som svoj spôsob stravovania udržať bez stresu aj ďalších dvadsať rokov?
Predstavme si, že tento spôsob stravovania nemusíme dodržiavať štyri týždne.
Ani tri mesiace.
Ale ďalších dvadsať rokov.
Zrazu sa otázka zmení.
Nie:
„Ako rýchlo dosiahnem výsledok?“
Ale:
„Dokážem takto žiť bez toho, aby ma jedlo neustále zamestnávalo?“
Dobrý jedálniček musí fungovať aj v bežnom živote
Život nebude každý deň dokonale naplánovaný.
Budú dovolenky.
Oslavy.
Náročné pracovné dni.
Choroba.
Návštevy.
Večere s priateľmi.
Dni, keď jednoducho nemáme čas variť.
Ak sa náš spôsob stravovania v takýchto situáciách úplne rozpadne, možno je príliš prísny.
Udržateľný spôsob stravovania by mal mať priestor aj na flexibilitu.
Musím sa stále kontrolovať?
Ak musíme každý deň:
- vážiť každú potravinu,
- počítať každú kalóriu,
- zakazovať si obľúbené jedlá,
- báť sa odchýliť od plánu,
- alebo „naprávať“ jedlo cvičením,
oplatí sa položiť si otázku:
„Je toto spôsob, akým chcem žiť ďalších dvadsať rokov?“
Niektorým ľuďom môžu presné pravidlá určitý čas pomáhať.
Ale zdravý dlhodobý vzťah k jedlu nemusí byť postavený na neustálej kontrole.
Udržateľnosť neznamená dokonalosť
Dlhodobý návyk nevyzerá tak, že každý deň jeme ukážkovo.
Vyzerá skôr takto:
Väčšinu času sa stravujem spôsobom, ktorý mi robí dobre.
A keď príde výnimka?
Pokračujem ďalej.
Nie:
„Pokazila som to, začínam od pondelka.“
Ale:
„Dnes to bolo inak. Zajtra pokračujem normálne.“
Práve schopnosť vrátiť sa k bežnému režimu je veľmi dôležitá.
Má v ňom miesto aj pôžitok?
Ak si predstavíme ďalších dvadsať rokov bez pizze, koláča, reštaurácie alebo spoločnej večere s blízkymi, chceme takto naozaj žiť?
Jedlo má aj spoločenskú a emocionálnu stránku.
Dlhodobo udržateľný spôsob stravovania preto nemusí znamenať vzdať sa pôžitku.
Skôr sa učíme, že:
jedno jedlo nerozhodne o našom zdraví.
Dokážem jesť bez pocitu viny?
Skúsme si všimnúť, čo sa deje po jedle, ktoré nepovažujeme za „dokonalé“.
Objaví sa:
vina?
strach?
potreba kompenzovať ho?
nutkanie vynechať ďalšie jedlo?
Ak áno, možno problém nie je v konkrétnom jedle, ale v príliš prísnych pravidlách, ktoré sme si nastavili.
Je tento spôsob vhodný pre moje skutočné telo a život?
Nie každý potrebuje rovnaké množstvo jedla.
Menia sa naše potreby podľa veku, aktivity, zdravotného stavu, životnej situácie aj ďalších faktorov.
Preto nemusí existovať jeden univerzálny „dokonalý“ jedálniček.
Oveľa užitočnejšie je vytvoriť si základné návyky, ktoré dokážeme prispôsobovať životu.
Ako vyzerá dlhodobý návyk?
Môže byť prekvapivo obyčajný:
Pravidelne jem.
Nezakazujem si celé skupiny potravín bez dôvodu.
Myslím na pestrosť.
Mám v jedálničku zdroje bielkovín, vlákniny a kvalitných tukov.
Pijem dostatok tekutín.
Hýbem sa spôsobom, ktorý mi vyhovuje.
Doprajem si aj jedlá pre radosť.
Keď sa jeden deň nepodarí podľa predstáv, nehodím celý režim za hlavu.
To možno neznie ako „diéta“.
A práve v tom môže byť jeho sila.
Skúsme si urobiť dvadsaťročný test
Pred každým výrazným pravidlom v jedálničku sa môžeme opýtať:
„Chcela by som toto pravidlo dodržiavať aj o dvadsať rokov?“
Ak odpoveď znie:
„Áno, pretože mi prirodzene vyhovuje,“
pravdepodobne ide o dobrý návyk.
Ak znie:
„Nie, ale teraz musím vydržať,“
možno stojí za to hľadať inú cestu.
Najlepší návyk je ten, ktorý nepotrebujeme každý deň prekonávať
Ak musíme neustále bojovať sami so sebou, niečo pravdepodobne nie je nastavené dobre.
Dlhodobé zdravie nestojí na tom, že máme každý deň dokonalú vôľu.
Stojí na prostredí a návykoch, ktoré sa dajú opakovať aj v obyčajný utorok, počas dovolenky aj v náročnom období.
Nie čo dokážem vydržať mesiac.
Ale:
„Čo dokážem pokojne žiť?“
Záver
Možno je najlepšou otázkou pri stravovaní práve táto:
„Keby som vedela, že toto už nemusím nikdy prestať robiť, vybrala by som si tento spôsob?“
Ak áno, máme pravdepodobne návyk, nie krátkodobú diétu.
Ak nie, nemusíme si vyčítať nedostatok disciplíny.
Možno len potrebujeme spôsob, ktorý je menej prísny, viac flexibilný a lepšie zapadá do skutočného života.
Pretože zdravý životný štýl by nemal byť niečo, čo musíme „vydržať“.
Mal by byť niečo, s čím dokážeme žiť.
