Vzťah pediatra a pediatrickej osteopatie, najrozumnejší prístup je, aby sa navzájom nevylučovali. Pediater by mal zostať človekom, ktorý dieťa medicínsky vyšetrí, stanoví alebo vylúči diagnózu a určí, či je vôbec vhodná nejaká doplnková terapia.
Ako by to ideálne vyzeralo
1. Najprv pediater
Ak má bábätko napríklad asymetriu hlavy, preferuje jednu stranu, zle sa prisáva, veľa plače alebo má problémy s pohybom, prvým krokom by malo byť pediatrické vyšetrenie.
Pediater vie posúdiť rast, neurologický a motorický vývoj, svalové napätie, reflexy a prípadné príznaky ochorenia. Pediatria zahŕňa práve diagnostiku a liečbu akútnych aj chronických ochorení a sledovanie vývoja dieťaťa.
2. Potom sa môže zvážiť doplnková terapia
Ak pediater nezistí závažný problém a existuje napríklad funkčný pohybový problém, môže dávať zmysel konzultácia s detským fyzioterapeutom a prípadne aj s kvalifikovaným terapeutom manuálnej terapie.
Pediatrická osteopatia by teda nemala byť alternatívou k pediatrovi, ale prípadne doplnkom.
3. Pediater by mal o osteopatii vedieť
Americká akadémia pediatrie (AAP) odporúča, aby pediatri poznali doplnkové terapie, vedeli posúdiť ich vedeckú oporu a možné riziká a dokázali s rodičmi o nich otvorene diskutovať.
Zaujímavé je, že samotná AAP má dokonca Section on Osteopathic Pediatricians, teda sekciu venovanú osteopatickej pediatrii.
Čo teda môže pediater povedať rodičovi?
Ideálny rozhovor by nebol:
„Osteopatia je hlúposť, nechoďte tam.“
Ale ani:
„Choďte k osteopatovi, ten dieťa napraví.“
Skôr:
„Najprv sa pozrime, či za problémom nie je zdravotná príčina. Ak ju vylúčime, môžeme zvážiť doplnkovú terapiu. Dôkazy o účinnosti osteopatie u detí sú však obmedzené, preto by nemala nahrádzať štandardnú liečbu.“
To je podľa mňa najrozumnejší postoj.
A čo ak pediater s osteopatiou nesúhlasí?
Tu by som sa pediatra určite opýtal prečo.
Je rozdiel medzi:
- „Neodporúčam ju, pretože pri tomto konkrétnom probléme máme lepšiu liečbu.“
- „Neodporúčam ju, pretože konkrétna technika môže byť nebezpečná.“
- „Neodporúčam ju, pretože dôkazy o účinnosti sú slabé.“
- a jednoduchým „osteopatia nefunguje“.
Napríklad pri motorickej asymetrii alebo torticollis môže pediater odporučiť predovšetkým detskú fyzioterapiu, pretože pre ňu existuje vhodnejšia evidencia a konkrétne rehabilitačné postupy.
Čo hovoria dôkazy o osteopatii samotnej?
Systematický prehľad publikovaný v časopise Pediatrics našiel 30 štúdií pediatrickej osteopatickej manipulačnej liečby. Závažné nežiaduce udalosti v týchto štúdiách neboli hlásené, ale väčšina štúdií mala slabú metodologickú kvalitu. Autori preto uviedli, že neexistuje dostatok kvalitných dôkazov na vytvorenie silných klinických odporúčaní.
Čiže:
pediater → diagnostika a bezpečnosť → prípadne fyzioterapia/osteopatia ako doplnok → sledovanie výsledku
je podstatne rozumnejší model než:
problém → rovno osteopat → bez pediatrického vyšetrenia.
