Predstava, že starí rodičia prirodzene pomáhajú s vnúčatami, má v mnohých rodinách hlboké korene. Kedysi bolo bežné, že viac generácií žilo blízko seba alebo dokonca v jednej domácnosti. Starí rodičia boli súčasťou každodenného fungovania rodiny a pomoc s deťmi bola často prirodzenou súčasťou života.
Dnešné rodiny však fungujú inak. Napriek tomu v nás môže zostať očakávanie, že starí rodičia budú k dispozícii rovnako ako kedysi.
Kedysi žili generácie často bližšie pri sebe
V minulosti bolo bežnejšie, že rodiny bývali v rovnakom dome, v jednej obci alebo aspoň v bezprostrednej blízkosti.
Pomoc preto nemusela byť zvlášť organizovaná.
Babička mohla:
- vyzdvihnúť dieťa,
- pripraviť večeru,
- dohliadnuť na deti,
- pomôcť v domácnosti.
Nebolo potrebné plánovať každú návštevu, pretože rodinný život bol viac prepojený.
Dnes môžu byť starí rodičia desiatky či stovky kilometrov ďaleko. Aj keď chcú pomôcť, logisticky to nemusí byť jednoduché.
Dnešní starí rodičia môžu byť stále aktívni
Ďalším rozdielom je vek a životná situácia.
Mnohí dnešní starí rodičia ešte pracujú, podnikajú alebo majú vlastné aktívne životy. Možno nechcú po odchode detí z domu začať opäť žiť podľa režimu malých detí.
Môžu mať svoje:
- pracovné povinnosti,
- záujmy,
- priateľstvá,
- cestovanie,
- partnerský život,
- plány do budúcnosti.
To neznamená, že im na vnúčatách nezáleží.
Zmenila sa aj predstava o rodičovstve
Moderní rodičia často venujú deťom veľa času a pozornosti. Zároveň však môžu čeliť vysokým nárokom – práci, domácnosti, starostlivosti o deti a množstvu rozhodnutí.
Preto môže byť pomoc starých rodičov veľmi lákavá.
Keď sme unavení, ľahko začneme premýšľať:
„Veď rodina by si mala pomáhať.“
A to je pravda. Rodinná pomoc však nemusí mať rovnakú podobu ako v minulosti.
„Rodina si musí pomáhať“ môže vytvárať tlak
Táto predstava môže byť krásnym hodnotovým základom. Problém nastáva vtedy, keď sa z dobrovoľnej pomoci stane povinnosť.
Starí rodičia môžu počuť:
- „Veď ste starí rodičia.“
- „Veď kto iný nám pomôže?“
- „Veď aj vaši rodičia nám pomáhali.“
- „Veď je to len na chvíľu.“
Takéto očakávania môžu vytvárať pocit viny.
Pomoc však má najväčšiu hodnotu vtedy, keď vychádza zo slobodného rozhodnutia.
Spomienky na vlastné detstvo nemusia byť úplné
Možno si pamätáme, ako naše babičky pomáhali s deťmi. Menej už môžeme vnímať, čo všetko ich to stálo.
Možno:
- nemali inú možnosť,
- nemohli si dovoliť odmietnuť,
- žili v spoločnej domácnosti,
- mali iné pracovné podmienky,
- alebo jednoducho fungovali podľa spoločenských očakávaní svojej doby.
To, že niečo bolo kedysi bežné, ešte neznamená, že to musí byť správny model aj dnes.
Pomoc starých rodičov sa môže zmeniť
Možno dnešná babička nechce strážiť deti každý týždeň, ale rada:
- príde na narodeniny,
- vezme vnúča na výlet,
- pomôže v náročnej situácii,
- upečie koláč,
- strávi s deťmi víkend,
- zavolá im alebo ich navštívi.
Aj toto je pomoc. Len vyzerá inak.
Nemusíme kopírovať minulosť
Každá rodina si môže vytvoriť vlastný spôsob fungovania.
Namiesto otázky:
„Prečo to nerobíš tak, ako to robili naše babičky?“
môžeme skúsiť:
„Aká forma pomoci je pre teba príjemná a zároveň užitočná pre nás?“
Táto otázka otvára priestor na dohodu namiesto porovnávania.
Rodičia potrebujú podporu, starí rodičia potrebujú slobodu
Tieto dve potreby si nemusia odporovať.
Rodičia môžu otvorene povedať:
„Potrebujeme pomoc.“
Starí rodičia môžu odpovedať:
„Tak často to nezvládneme.“
A potom môže nasledovať hľadanie riešenia.
Nie je potrebné, aby niekto zvíťazil a niekto prehral.
Čo ak sme sklamaní?
Je úplne prirodzené cítiť sklamanie, keď sme dúfali v pomoc, ktorá nepríde.
Môžeme si však dovoliť povedať:
„Mrzí ma to.“
bez toho, aby sme z toho vytvorili:
„Preto si zlý rodič/starý rodič.“
Pocity sú oprávnené. Nárok na čas a energiu druhého človeka však z nich automaticky nevzniká.
Záver
Od dnešných starých rodičov niekedy očakávame rovnakú mieru pomoci ako kedysi preto, že si v sebe nesieme obraz rodiny, v ktorej si generácie prirodzene pomáhali.
Lenže svet sa zmenil. Zmenilo sa bývanie, práca, vzdialenosť medzi generáciami aj predstava o tom, ako má vyzerať život po odchode detí z domu.
Možno preto nepotrebujeme, aby dnešní starí rodičia opakovali spôsob života svojich rodičov.
Potrebujeme nájsť spôsob, ktorý bude fungovať pre dnešnú rodinu.
Rodina si môže pomáhať aj bez toho, aby si navzájom dlhovala svoj čas.
