Keď porovnávame dnešných starých rodičov s generáciou našich starých rodičov, ľahko získame pocit, že kedysi boli starí rodičia prirodzenou súčasťou každodennej starostlivosti o vnúčatá a dnes sa od toho ustupuje.
Realita je však zložitejšia. Zmenil sa spôsob bývania, práce, fungovania rodiny aj predstava o tom, ako má vyzerať život po štyridsiatke, päťdesiatke či šesťdesiatke.
To, čo bolo kedysi bežné, preto nemusí byť dnes možné ani žiadané.
Kedysi boli rodiny viac prepojené
V minulosti bolo častejšie, že niekoľko generácií žilo v jednom dome, blízko seba alebo v rovnakej obci.
Babička mohla byť prirodzenou súčasťou každodenného života rodiny. Pomoc s deťmi sa často prelínala s bežným chodom domácnosti.
Dnes môže byť situácia úplne iná.
Starí rodičia môžu bývať:
- v inom meste,
- v inom regióne,
- dokonca v inej krajine.
Aj keby chceli pomáhať rovnako často ako kedysi, vzdialenosť to jednoducho nemusí umožňovať.
Dnešní starí rodičia často zostávajú dlhšie pracovné aktívni
Predstava starého rodiča ako človeka, ktorý je doma a má dostatok času, nemusí zodpovedať realite.
Mnohí dnešní starí rodičia ešte pracujú alebo majú iné pravidelné povinnosti. Keď sa narodí prvé vnúča, nemusia byť pripravení úplne zmeniť svoj životný režim.
Ich pracovný deň sa nekončí automaticky v momente, keď sa stanú starými rodičmi.
Zmenila sa aj predstava o voľnom čase
Starší ľudia dnes často chcú aktívne tráviť obdobie života, keď už ich vlastné deti dospeli.
Môžu cestovať, športovať, stretávať sa s priateľmi, venovať sa svojim záľubám alebo si jednoducho užívať pokojnejšie obdobie života.
Kedysi mohla byť predstava „zaslúženého oddychu“ oveľa užšia.
Dnes je prirodzenejšie povedať:
„Teraz chcem mať čas aj na seba.“
A to nie je prejav sebectva.
Zmenil sa aj život žien
Predstava babičky ako ženy, ktorá zostáva doma a stará sa o domácnosť, už často nezodpovedá realite.
Ženy môžu byť aj vo vyššom veku:
- pracovne aktívne,
- podnikateľky,
- profesionálne angažované,
- finančne samostatné,
- spoločensky aktívne.
Preto nemožno automaticky predpokladať, že babička má dostatok času na pravidelné opatrovanie.
Dnešní starí rodičia môžu mať aj iné finančné možnosti
Niektorí starí rodičia si vďaka dlhšiemu pracovnému životu vytvorili vlastné plány – chcú cestovať, prerobiť bývanie, pomôcť svojim deťom finančne alebo si jednoducho vytvoriť rezervu.
Ich peniaze, čas a energia však stále patria im.
To, že môžu pomôcť, neznamená, že musia.
Zmenila sa aj samotná rodičovská starostlivosť
Dnešní rodičia môžu mať iné predstavy o výchove detí než generácia ich rodičov.
Viac sa hovorí o:
- rešpektujúcej komunikácii,
- emocionálnych potrebách detí,
- nastavovaní hraníc,
- psychickej pohode,
- partnerskom rozdelení starostlivosti.
Starí rodičia môžu mať pocit, že „kedysi to bolo jednoduchšie“. Rodičia zase môžu cítiť, že dnešné nároky sú oveľa vyššie.
Pravda môže byť niekde uprostred.
Kedysi sa pomoc často považovala za samozrejmosť
Ak rodina žila spolu alebo veľmi blízko, pomoc sa nemusela ani pomenovávať.
Babička jednoducho vyzdvihla dieťa, pripravila večeru alebo zostala s vnúčaťom.
Dnes je pomoc často potrebné dohodnúť a naplánovať.
To môže pôsobiť menej spontánne, ale zároveň to môže byť zdravšie. Každý vie, čo môže očakávať.
„Za nás to bolo normálne“ nemusí byť argument
Je lákavé povedať:
„Moja mama nás tiež vychovávala a ešte stíhala pomáhať babičke.“
Lenže porovnávanie generácií často vynecháva celý kontext.
Iné bolo:
- bývanie,
- pracovné podmienky,
- veľkosť domácností,
- vzdialenosť medzi generáciami,
- dostupnosť služieb,
- očakávania od žien,
- spôsob výchovy.
Nemôžeme preto jednoducho preniesť starý model do dnešného života.
Starí rodičia môžu mať viac slobody – a to je v poriadku
Možno najväčšou zmenou je, že dnešní starí rodičia si častejšie uvedomujú, že ich život nemusí skončiť pri starostlivosti o ďalšiu generáciu.
Môžu byť milujúcimi starými rodičmi a zároveň mať vlastné hranice.
Môžu povedať:
„Vnúčatá sú pre mňa dôležité, ale nechcem, aby celý môj život určovalo opatrovanie.“
To nie je odmietnutie rodiny.
Je to priznanie vlastných potrieb.
A predsa sa niečo nezmenilo
Napriek všetkým rozdielom zostáva jedna vec rovnaká.
Deti potrebujú vzťahy.
Potrebujú ľudí, ktorí sa o ne zaujímajú, počúvajú ich a vytvárajú s nimi bezpečné spomienky.
Starí rodičia môžu byť v tomto smere nenahraditeľní.
Nemusia však svoju hodnotu dokazovať množstvom odpracovaných hodín pri vnúčatách.
Záver
Dnešní starí rodičia žijú v inom svete ako generácia našich starých rodičov. Často pracujú dlhšie, bývajú ďalej od svojich detí, majú vlastné záujmy a očakávajú od života viac než len úlohu pomocníkov v rodine.
Preto nemusí byť správnou otázkou:
„Prečo nám nepomáhajú tak ako kedysi?“
Možno je lepšie pýtať sa:
„Ako môže vyzerať vzťah medzi rodičmi a starými rodičmi tak, aby v ňom bolo miesto pre potreby všetkých?“
Pretože dobré staré rodičovstvo nemusí vyzerať ako kedysi.
Môže vyzerať moderne, slobodne a pritom byť plné lásky.
