Vzťah medzi rodičmi a starými rodičmi môže byť veľkým darom pre celú rodinu. Nemusí však fungovať automaticky. Každá generácia má svoje predstavy, potreby, hranice aj očakávania.
Cieľom nemusí byť, aby všetci robili veci rovnako. Oveľa dôležitejšie je vytvoriť vzťah, v ktorom sa nikto necíti využívaný, kontrolovaný ani odsunutý.
Najskôr si povedzme, čo od seba očakávame
Veľa konfliktov vzniká z nevyslovených očakávaní.
Rodičia môžu predpokladať:
„Babička nám bude pravidelne strážiť.“
Starí rodičia zase môžu očakávať:
„Budeme sa stretávať vtedy, keď budeme mať všetci chuť.“
Obe predstavy môžu byť pochopiteľné, ale ak o nich nikto nehovorí, ľahko vznikne sklamanie.
Pomáha preto otvorene sa opýtať:
„Ako si predstavuješ svoju úlohu v živote vnúčat?“
A zároveň povedať:
„Čo by nám ako rodičom najviac pomohlo?“
Pomoc nech je dohodou, nie samozrejmosťou
Ak starí rodičia chcú pomáhať, je dobré dohodnúť sa konkrétne.
Napríklad:
- raz za týždeň popoludní,
- občasné víkendové stráženie,
- pomoc v nečakanej situácii,
- spoločné výlety,
- alebo iba príležitostné návštevy.
Nie každá babička chce alebo môže byť pravidelnou opatrovateľkou. A nie každý rodič potrebuje rovnaký typ pomoci.
Dôležité je nájsť model, ktorý je udržateľný pre obe strany.
Rodičia rozhodujú o výchove
Starí rodičia môžu mať skúsenosti a dobré úmysly. Rodičia však potrebujú mať možnosť rozhodovať o svojich deťoch.
Je v poriadku povedať:
„Vážim si, ako si to robila ty, ale my sme sa rozhodli pre tento spôsob.“
Nemusí to byť odmietnutie rady. Je to rešpektovanie rodičovskej úlohy.
Starí rodičia zase rozhodujú o svojom čase
Rovnako dôležité je, aby mali starí rodičia právo povedať:
„Tento víkend nemôžeme.“
alebo:
„Pravidelné stráženie nám nevyhovuje.“
Takéto odmietnutie nemusí byť prejavom nezáujmu o vnúčatá.
Človek môže svoje vnúčatá veľmi milovať a zároveň nechcieť prispôsobiť celý svoj život ich potrebám.
Nezamieňajme si pomoc s vďačnosťou
Ak starí rodičia pomáhajú, je prirodzené poďakovať.
„Ďakujem, veľmi nám to pomohlo.“
Je však dobré vyhnúť sa vytváraniu dlhu:
„Veď sme vám toľkokrát pomohli, teraz nám to musíte vrátiť.“
Vzťah medzi generáciami by nemal fungovať ako účtovníctvo.
Dohodnime si aj hranice pri výchove
Veľmi užitočné je vopred si povedať, ktoré pravidlá sú pre rodičov dôležité.
Napríklad:
- sladkosti,
- obrazovky,
- spánok,
- bezpečnosť,
- lieky,
- spôsob komunikácie s dieťaťom.
Starí rodičia nemusia všetko robiť presne tak ako rodičia. Základné hranice by však mali rešpektovať.
Doprajme si rozdielnosť
Nie všetko musí byť podľa jednej predstavy.
Babička môže mať doma trochu iný režim. Môže s deťmi piecť koláč, rozprávať im rodinné príbehy alebo ich vziať na výlet.
Ak nejde o niečo, čo je pre rodičov zásadné, niekedy je zdravšie povedať si:
„Nemusí to byť presne podľa mňa.“
Práve rozdielnosť môže byť pre dieťa obohacujúca.
Rozprávajme sa skôr, než vznikne konflikt
Nemusíme čakať, kým sa nahromadí hnev.
Ak nám niečo prekáža, môžeme to pomenovať pokojne:
„Keď pred deťmi spochybňuješ naše rozhodnutie, cítim sa nepríjemne. Potrebujem, aby sme tieto veci riešili medzi sebou.“
A starí rodičia môžu povedať:
„Keď odo mňa očakávate stráženie každý víkend, som pod tlakom. Potrebujem mať aj svoj voľný čas.“
Čím skôr sa veci pomenúvajú, tým menšia je šanca, že sa z nich stanú veľké konflikty.
Nech je v centre vzťah, nie výkon
Starí rodičia nemusia dokazovať svoju lásku tým, koľko hodín odpracujú pri vnúčatách.
Rodičia zase nemusia dokazovať vďačnosť tým, že dovolia starým rodičom zasahovať do všetkého.
Dôležitejšie je, aby sa všetci cítili:
- rešpektovaní,
- vítaní,
- slobodní povedať svoj názor,
- vypočutí,
- a zároveň slobodní povedať „nie“.
Hľadajme to, čo funguje práve našej rodine
Niektorým rodinám vyhovuje častý kontakt. Iným stačí spoločné nedeľné popoludnie raz za dva týždne.
Niekde starí rodičia pravidelne pomáhajú s deťmi. Inde sa stretávajú najmä počas sviatkov a výletov.
Neexistuje univerzálny správny model.
Dôležité je, aby bol dobrovoľný, realistický a dlhodobo udržateľný.
Záver
Príjemný vzťah medzi rodičmi a starými rodičmi nevzniká vtedy, keď sa všetci navzájom prispôsobia až do vyčerpania.
Vzniká vtedy, keď sa dokážu rešpektovať potreby všetkých.
Rodičia môžu povedať:
„Potrebujeme pomoc.“
Starí rodičia môžu povedať:
„Toto ešte zvládneme, ale toto už nie.“
A nikto nemusí byť za svoju potrebu potrestaný výčitkou.
Zdravý vzťah medzi generáciami nie je o tom, že si navzájom dáme všetko. Je o tom, že si dávame to, čo môžeme dať slobodne a s radosťou.
