Deti sa o zdraví neučia iba z toho, čo im vysvetľujeme. Najsilnejším učiteľom je často naše vlastné správanie. Sledujú, či sa hýbeme, ako jeme, ako hovoríme o svojom tele, či odpočívame a ako pristupujeme k zdravotným problémom.
Každý deň im tak – často úplne nevedome – odovzdávame určitú správu.
🏃 „O svoje telo sa starám, pretože si ho vážim.“
Ak dieťa vidí, že chodíte na prechádzky, cvičíte, zdravo jete alebo si doprajete dostatok spánku, môže si vytvoriť predstavu, že starostlivosť o telo je prirodzenou súčasťou života, nie trestom za to, čo sme zjedli.
Skúste namiesto:
„Musím cvičiť, lebo som veľa jedla.“
hovoriť:
„Idem sa trochu hýbať, dobre mi to robí.“
🥗 „Jedlo nie je nepriateľ.“
Ak pred dieťaťom neustále držíme diéty, zakazujeme si potraviny alebo hovoríme o jedle s pocitom viny, dieťa môže nadobudnúť pocit, že jedlo je niečo, čo treba kontrolovať alebo za čo sa treba hanbiť.
Oveľa zdravšie posolstvo je:
„Jem, pretože som hladná.“
„Toto mi chutí.“
„Už som sýta.“
„Snažím sa jesť pestro, aby moje telo dostalo to, čo potrebuje.“
❤️ „Moje telo nemusí byť dokonalé, aby som si ho vážil/a.“
Deti vnímajú aj poznámky typu:
„Som tučná.“
„Vyzerám hrozne.“
„Do týchto šiat sa už nezmestím.“
Ak sa takéto komentáre opakujú, môžu sa naučiť, že vzhľad a telesná hmotnosť určujú hodnotu človeka.
Môžete namiesto toho hovoriť o tom, čo telo dokáže:
„Som rada, že mám silné nohy, ktoré ma vezmú na výlet.“
„Moje telo sa počas života mení a ja sa oň chcem starať.“
😴 „Oddych je tiež súčasť zdravia.“
Ak rodič neustále pracuje, ponáhľa sa a tvrdí, že na oddych nemá čas, dieťa môže nadobudnúť predstavu, že vyčerpanie je normálnou cenou za úspech.
Keď si však rodič dovolí povedať:
„Som unavená, potrebujem si oddýchnuť.“
učí dieťa, že počúvať potreby vlastného tela je v poriadku.
🩺 „O zdravie sa starám skôr, než vznikne problém.“
Chodiť na preventívne kontroly, riešiť zdravotné ťažkosti a hovoriť o nich pokojne ukazuje dieťaťu, že vyhľadať pomoc nie je prejav slabosti ani dôvod na hanbu.
🌱 Najsilnejšia správa nemusí byť slovná
Dieťa si možno nebude pamätať, čo ste mu povedali o vitamínoch, cvičení alebo strave. Môže si však zapamätať, že:
mama sa hýbala, pretože jej to robilo dobre;
jedla bez pocitu viny;
odpočívala, keď to potrebovala;
starala sa o svoje zdravie;
a svoje telo neponižovala.
Práve tým mu odovzdávate dôležitú lekciu:
„O svoje telo sa starám nie preto, že ho musím zmeniť, ale preto, že v ňom budem žiť celý svoj život.“
