Áno. Pri bežnom potení dokážeme minerály stratené potom vo väčšine prípadov bez problémov doplniť pestrou stravou. Netreba automaticky siahať po elektrolytových nápojoch.
Najmä:
- Sodík a chloridy – doplníme napríklad bežným jedlom obsahujúcim soľ.
- Draslík – zemiaky, strukoviny, zelenina, ovocie či mliečne výrobky.
- Horčík – orechy, semienka, strukoviny, celozrnné obilniny a listová zelenina.
- Vápnik – mliečne výrobky a ďalšie potraviny bohaté na vápnik.
Kedy už strava nemusí byť praktická?
Pri niekoľkohodinovom intenzívnom športe v horúčave môže byť strata vody a najmä sodíka taká veľká, že čakať až na jedlo po výkone nemusí byť ideálne. V takom prípade môže byť praktickejšie dopĺňať tekutiny a sodík už počas aktivity. Potenie a koncentrácia sodíka v pote sa navyše medzi ľuďmi výrazne líšia.
Naopak, po bežnom tréningu, prechádzke alebo miernom potení je úplne rozumný postup:
voda + normálne jedlo = väčšinou dostatočná náhrada.
A netreba sa snažiť „doplniť každý minerál“, ktorý človek vypotil. Sodík je pri veľkých stratách potu z praktického hľadiska najdôležitejší, zatiaľ čo straty horčíka a vápnika sú zvyčajne oveľa menšie.
Dôležité je tiež nepreháňať to s vodou. Pri dlhom výkone môže nadmerné pitie tekutín bez dostatočného príjmu sodíka viesť k nebezpečnému poklesu sodíka v krvi.
Jednoduché pravidlo: čím väčšie, dlhšie a intenzívnejšie potenie, tým viac má zmysel myslieť na tekutiny a sodík; pri bežnom potení to väčšinou vyrieši pestrá strava.
