Pri prokrastinácii môže byť problémom aj to, že dieťa vníma povinnosť ako príliš veľkú alebo náročnú úlohu. Keď nevie, kde začať, môže ju radšej odkladať. Pomáha preto rozdeliť veľkú úlohu na menšie a ľahšie zvládnuteľné kroky.
Namiesto toho, aby si dieťa povedalo:
„Musím sa naučiť celú kapitolu.“
si môže úlohu rozdeliť napríklad takto:
- prečítať prvé dve strany,
- označiť dôležité informácie,
- vypísať si 5 základných pojmov,
- zopakovať si ich,
- dať si krátku prestávku,
- pokračovať ďalšou časťou.
Takýto postup znižuje pocit, že povinnosť je príliš veľká a nezvládnuteľná. Dieťa sa sústredí iba na najbližší krok, nie na celú úlohu naraz.
Dôležité je začať aj veľmi malým krokom. Niekedy môže byť cieľom iba „sadnúť si k zošitu a pracovať päť minút“. Keď dieťa začne, často zistí, že úloha nie je taká nepríjemná, ako si pôvodne predstavovalo.
Malé kroky zároveň prinášajú pocit úspechu. Každý dokončený krok posilňuje sebadôveru a motiváciu pokračovať.
Pri deťoch teda neplatí vždy, že ich treba motivovať k dokončeniu celej úlohy. Často je oveľa účinnejšie pomôcť im urobiť prvý malý krok.
