Nie vždy ide o lenivosť. Odkladanie povinností môže byť spôsobené lenivosťou, ale veľmi často za ním môže byť aj strach, neistota, preťaženie alebo nedostatok motivácie.
Ako rozlíšiť, čo je za tým?
Ak ide skôr o lenivosť alebo nízku motiváciu:
- dieťa úlohu zvláda, ale jednoducho sa mu nechce,
- radšej si vyberá zábavnejšie činnosti,
- povinnosť začne až vtedy, keď ho niekto upozorní,
- pri činnostiach, ktoré ho bavia, dokáže byť aktívne a vytrvalé.
Ak môže ísť o strach alebo neistotu:
- dieťa sa úlohe vyhýba najmä vtedy, keď je náročná,
- hovorí „neviem“, „nezvládnem to“ alebo „aj tak to pokazím“,
- bojí sa chyby alebo zlej známky,
- dlho nevie začať, hoci chce úlohu dokončiť,
- po začatí potrebuje veľa uistenia,
- pri jednoduchších úlohách funguje lepšie, ale pri náročných začne odkladať.
Dôležité je sledovať správanie
Namiesto otázky „Prečo si lenivý?“ je užitočnejšie pýtať sa:
„Čo ti bráni začať?“
Ak dieťa odpovie „neviem“, môžeme skúsiť:
„Je to príliš ťažké, nudné, alebo sa bojíš, že to neurobíš dobre?“
Takto môžeme zistiť skutočnú príčinu.
Navyše, lenivosť nie je vždy najlepšie vysvetlenie. Dieťa môže pôsobiť lenivo, pretože nevie, ako si úlohu rozvrhnúť, nevie začať, je unavené alebo sa vyhýba nepríjemnému pocitu. Preto je lepšie najprv hľadať príčinu a až potom riešiť samotné odkladanie.
Jednoduché pravidlo: Ak dieťa nechce pracovať, pýtajme sa nielen „Prečo nechce?“, ale aj „Čo mu v tom bráni?“.
