Pretože okolnosti tesne pred kolapsom môžu výrazne napovedať, čo ho spôsobilo. Pri hodnotení synkopy sa preto lekári pýtajú nielen na samotný pád, ale aj na polohu tela, aktivitu, možné spúšťače a príznaky, ktoré mu predchádzali.
Napríklad:
- dlhé státie, horúčava, dehydratácia, hlad alebo silná emócia môžu podporovať vazovagálnu či ortostatickú príčinu;
- rýchle postavenie sa môže poukazovať na pokles krvného tlaku po zmene polohy;
- odpadnutie počas cvičenia je varovnejšie a môže súvisieť so srdcovou príčinou;
- búšenie srdca, bolesť na hrudníku alebo dýchavičnosť tesne pred kolapsom tiež zvyšujú podozrenie na závažnejšiu príčinu.
Dôležité sú aj varovné príznaky pred samotným odpadnutím – napríklad závrat, nevoľnosť, potenie, pocit tepla alebo zmeny videnia. Ich prítomnosť môže pomôcť odlíšiť typickú reflexnú synkopu od náhlej straty vedomia bez varovania.
Preto pri kolapse pomáha zistiť: Čo človek robil? Bol v stoji alebo v ľahu? Bolo mu horúco? Jedol a pil? Bol v strese? Mal závrat, búšenie srdca či bolesť na hrudníku?
Práve tieto detaily môžu byť pre určenie príčiny rovnako dôležité ako samotné bezvedomie.
