Migréna nie je iba bolesť hlavy. Je to komplexný neurologický stav, pri ktorom sa počas záchvatu mení činnosť viacerých oblastí mozgu a nervových dráh. Preto sa spolu s bolesťou môžu objaviť nevoľnosť, vracanie a zvýšená citlivosť na svetlo či zvuk.
🤢 Nevoľnosť
Do migrénového záchvatu sa zapájajú oblasti mozgového kmeňa a hypotalamu, ktoré súvisia s reguláciou autonómneho nervového systému a tráviacich funkcií.
Pri migréne sa môže meniť komunikácia medzi týmito centrami a systémami, ktoré spracúvajú bolesť. Výsledkom môže byť:
- pocit na vracanie,
- spomalené trávenie,
- nechutenstvo,
- niekedy vracanie.
Zobrazovacie štúdie ukázali súvis medzi nevoľnosťou počas migrény a aktivitou v oblastiach mozgového kmeňa a periaqueduktálnej sivej hmoty.
💡 Citlivosť na svetlo – fotofóbia
Pri migréne nemusí byť svetlo nepríjemné preto, že by boli oči poškodené. Vizuálne a bolestivé signály sa v nervovom systéme prepájajú.
Signál zo sietnice môže smerovať cez talamus do oblastí, ktoré zároveň spracúvajú signály z trigeminovaskulárneho systému. Preto môže svetlo:
svetlo → sietnica → talamus → prepojenie s trigeminálnymi dráhami → zosilnenie nepríjemného pocitu a bolesti.
To pomáha vysvetliť, prečo môže byť počas migrény aj bežné osvetlenie neznesiteľné.
🔊 Citlivosť na zvuk – fonofóbia
Podobný princíp sa týka aj zvuku. Počas migrény môže byť nervový systém zvýšene citlivý na zmyslové podnety. Zvuky, ktoré sú za normálnych okolností tolerovateľné, môžu byť počas záchvatu nepríjemné alebo dokonca bolestivé.
Nejde teda iba o to, že človeka „ruší hluk“. Ide o zmenené spracovanie senzorických informácií v nervovom systéme.
🔥 Spoločný menovateľ: zvýšená dráždivosť nervového systému
Pri migréne sa môže zvýšiť citlivosť viacerých nervových okruhov. Preto sa môžu naraz objaviť:
⚡ aktivácia trigeminovaskulárneho systému
↓
🧪 neuropeptidy, napr. CGRP
↓
🧠 zmenené spracovanie senzorických a bolestivých signálov
↓
🤕 bolesť + 💡 fotofóbia + 🔊 fonofóbia + 🤢 nevoľnosť
Zaujímavé je, že niektoré z týchto príznakov môžu začať ešte pred samotnou bolesťou hlavy. Moderné výskumy poukazujú najmä na úlohu hypotalamu a mozgového kmeňa už v predzvestnej fáze migrény.
Migréna teda neovplyvňuje iba systém bolesti. Dočasne mení spôsob, akým mozog spracúva zrakové, sluchové, tráviace a ďalšie vnemy. Preto môže človek počas záchvatu túžiť po tme, tichu a pokoji a zároveň pociťovať výraznú nevoľnosť.
