Pretože číslo na váhe ukazuje celkovú telesnú hmotnosť, nie to, z čoho sa táto hmotnosť skladá. Človek môže strácať svaly a pritom mať rovnakú hmotnosť – alebo dokonca priberať.
Čo sa môže diať?
Telesná hmotnosť pozostáva z viacerých zložiek: svalov, tuku, vody, kostí a ďalších tkanív. Ak napríklad človek stratí 3 kg svalovej hmoty, ale zároveň priberie 3 kg tuku, váha môže zostať úplne rovnaká.
Podobne môže dochádzať k zmenám množstva vody v tele, ktoré krátkodobo prekryjú skutočné zmeny svalovej hmoty.
Preto môže vzniknúť „skrytý“ úbytok svalov
Napríklad:
90 kg → 90 kg
ale zloženie tela sa môže zmeniť:
menej svalov + viac tuku = rovnaká hmotnosť
Človek teda nemusí byť ľahší, ale môže byť slabší a menej fyzicky výkonný.
Preto je dôležité sledovať aj funkciu
Pri hodnotení úbytku svalov má význam sledovať napríklad:
- silu stisku ruky,
- schopnosť opakovane vstať zo stoličky,
- rýchlosť chôdze,
- zvládanie schodov,
- zmeny svalovej hmoty a zloženia tela.
Aj obvod končatín alebo vzhľad svalov môžu poskytnúť určitú informáciu, ale samy osebe diagnózu neurčujú.
Pri sarkopénii je navyše dôležité, že svalová sila môže klesať skôr alebo výraznejšie než samotné množstvo svalovej hmoty. Preto môže človek vyzerať relatívne rovnako a mať podobnú hmotnosť, no napriek tomu postupne strácať funkčnú silu.
Inými slovami: váha odpovedá na otázku „koľko vážim?“, ale nie na otázku „koľko z toho tvoria svaly a ako dobre fungujú?“
