Histamínová intolerancia (HIT) je pojem používaný pre stav, pri ktorom organizmus nezvláda dostatočne odbúravať histamín prijatý potravou, a po jeho nahromadení sa môžu objavovať rôzne tráviace aj celotelové ťažkosti. Dôležité však je, že ide o kontroverznú a stále nedostatočne definovanú diagnózu – neexistuje jeden spoľahlivý laboratórny test, ktorý by ju sám o sebe potvrdil.
1. Čo je vlastne histamín?
Histamín je prirodzená látka, ktorú si telo samo vytvára. Je dôležitá napríklad pri:
- imunitných a alergických reakciách,
- regulácii žalúdočnej kyseliny,
- fungovaní nervového systému,
- regulácii ciev a krvného tlaku.
Histamín sa však nachádza aj v potravinách. Jeho množstvo môže byť výrazne vyššie najmä pri fermentácii, zrení alebo dlhšom skladovaní potravín.
2. Ako má vzniknúť intolerancia?
Najčastejšie sa diskutuje o enzýme diaminooxidáza (DAO). Ten sa nachádza najmä v črevnej sliznici a podieľa sa na rozklade histamínu prijatého potravou. Ak je jeho aktivita nedostatočná alebo je metabolizmus histamínu ovplyvnený inými faktormi, teoreticky môže po jedle dôjsť k väčšiemu vystaveniu organizmu histamínu.
Existuje aj ďalšia cesta odbúravania histamínu – enzým HNMT (histamín-N-metyltransferáza), ktorý funguje najmä vo vnútri buniek. Preto je príliš zjednodušené tvrdiť, že HIT = „nedostatok DAO“.
3. Aké môžu byť príznaky?
Práve množstvo rôznych príznakov robí HIT problematickou na diagnostiku.
Tráviaci systém:
- nafukovanie,
- bolesti alebo kŕče brucha,
- hnačka,
- nevoľnosť,
- pocit plnosti,
- niekedy pálenie záhy či tráviace ťažkosti.
Koža:
- začervenanie tváre alebo tela,
- svrbenie,
- žihľavka,
- pocit tepla,
- začervenanie po jedle.
Nervový systém:
- bolesti hlavy,
- migréna,
- závraty,
- únava.
Srdcovo-cievne príznaky:
- búšenie srdca,
- pocit zrýchleného tepu,
- pokles krvného tlaku alebo pocit slabosti.
Dýchacie cesty:
- upchatý alebo tečúci nos,
- kýchanie,
- u niektorých ľudí aj príznaky podobné astme.
Nie každý človek má všetky tieto prejavy a príznaky sa môžu meniť z jednej situácie na druhú.
4. Ktoré potraviny bývajú problematické?
Typicky sa spomínajú najmä dlho zrejúce, fermentované alebo spracované potraviny, napríklad:
- vyzreté syry,
- fermentované potraviny,
- kyslá kapusta,
- niektoré údeniny a spracované mäsové výrobky,
- alkoholické nápoje,
- niektoré ryby, najmä ak boli nesprávne skladované,
- niektoré fermentované sójové výrobky.
Pri histamíne je však veľký problém v tom, že jeho obsah v konkrétnej potravine môže výrazne kolísať. Napríklad jedna porcia určitého výrobku môže byť tolerovaná a iná, vyrobená alebo skladovaná odlišne, môže vyvolať problém.
Preto neexistuje úplne univerzálny zoznam „zakázaných potravín“.
5. Prečo môže byť raz jedlo v poriadku a inokedy nie?
Toto je jedna z najzaujímavejších častí.
Pri HIT nemusí ísť jednoducho o princíp:
„zjem potravinu → okamžite mám reakciu“.
Úlohu môže hrať celkové množstvo histamínu, ktoré človek prijme v krátkom období, stav tráviaceho traktu, alkohol, niektoré lieky a ďalšie faktory. Preto môže mať človek napríklad malé množstvo určitej potraviny bez problémov, ale kombinácia viacerých potenciálne problémových potravín môže prekročiť jeho individuálnu toleranciu.
6. Je to alergia?
Nie.
Toto je veľmi dôležité rozlíšenie.
Pri klasickej potravinovej alergii ide typicky o imunitnú reakciu, často sprostredkovanú IgE protilátkami. Pri HIT sa predpokladá problém s metabolizmom/odbúravaním histamínu, nie klasická alergická reakcia na konkrétnu potravinu.
Preto môže človek mať príznaky podobné alergii – napríklad začervenanie, svrbenie či žihľavku – bez toho, aby mal klasickú potravinovú alergiu.
7. Ako sa histamínová intolerancia diagnostikuje?
Tu je potrebná určitá opatrnosť.
Neexistuje spoľahlivý jediný krvný test, ktorý by HIT definitívne potvrdil alebo vylúčil. Často sa vyšetruje aktivita DAO v krvi, ale jej hodnota nemusí dobre odrážať skutočnú aktivitu DAO v čreve. Veľká populačná štúdia napríklad nenašla jasnú súvislosť medzi hladinou DAO v sére a príznakmi po histamínových potravinách.
Lekár preto môže postupovať približne takto:
- podrobná anamnéza a denník jedla/príznakov,
- vylúčenie potravinovej alergie,
- vylúčenie iných ochorení s podobnými príznakmi,
- krátkodobá, kontrolovaná úprava stravy,
- následné opätovné zavedenie potravín a sledovanie reakcie.
Práve kontrolované vyradenie a následná reintrodukcia potravín môže byť užitočnejšia než samotné stanovenie DAO.
8. Prečo sa o HIT stále diskutuje?
Pretože vedecké dôkazy nie sú také jednoznačné, ako sa niekedy prezentuje na internete.
Problém je, že:
- príznaky sú veľmi nešpecifické,
- podobné problémy spôsobuje množstvo iných ochorení,
- reakcie na histamín nie sú vždy reprodukovateľné,
- neexistuje validovaný biomarker,
- samotná nízka hodnota DAO automaticky neznamená HIT.
Aj odborné odporúčania preto upozorňujú, že ľudia s podozrením na HIT by nemali bezdôvodne skončiť na extrémne reštriktívnej diéte na dlhé obdobie.
9. Ako sa to rieši?
Ak sa skutočne ukáže súvislosť s histamínom, často sa používa individuálne prispôsobená strava s dočasným obmedzením potravín s vysokým obsahom histamínu, po ktorej by mala nasledovať postupná reintrodukcia.
Niekedy sa používajú aj DAO prípravky pred jedlom a podľa situácie antihistaminiká, ale ich použitie je vhodné riešiť s lekárom. Výskum DAO existuje, ale nie je to univerzálne riešenie pre každého človeka s podobnými príznakmi.
Najdôležitejšie: Ak má človek po jedle opakovane tráviace problémy, začervenanie, svrbenie, búšenie srdca alebo bolesti hlavy, nemusí automaticky ísť o histamínovú intoleranciu. Podobné prejavy môžu mať potravinové alergie, celiakia, IBS, reflux, niektoré lieky, ochorenia žírnych buniek a ďalšie stavy.
