Akné môže byť pre dospelého „len pár vyrážok“.
Pre dieťa alebo dospievajúceho však môže znamenať oveľa viac.
Možno sa nechce pozerať do zrkadla.
Nechce sa fotografovať.
Premýšľa, čo si o ňom myslia spolužiaci.
Alebo má pocit, že každý sa pozerá práve na jeho pleť.
Preto pri akné nepomáhame iba pokožke.
Pomáhame aj dieťaťu zvládnuť obdobie, v ktorom sa jeho telo mení a jeho sebavedomie môže byť veľmi krehké.
Najskôr počúvajme, až potom radíme
Keď dieťa povie:
„Nenávidím svoju pleť.“
naša prvá reakcia môže byť:
„Ale veď to nie je také zlé.“
„Všetci majú akné.“
„Prejde to.“
Chceme ho upokojiť.
Lenže tým môžeme nechtiac zľahčiť jeho pocity.
Skúsme najskôr:
„Vidím, že ťa to naozaj trápi.“
A potom:
„Chceš, aby som ťa len vypočula, alebo chceš spolu hľadať riešenie?“
Táto jednoduchá otázka dá dieťaťu späť pocit kontroly.
Nehovorme o pleti pri každom pohľade do zrkadla
Ak dieťa počúva:
„Umyla si si tvár?“
„Nedotýkaj sa toho.“
„Zase sa ti to zhoršilo.“
„Mala by si používať tento krém.“
môže začať mať pocit, že jeho pleť je neustále sledovaná.
A že jeho vzhľad je pre rodiča problém, ktorý treba stále opravovať.
Ak sme sa na starostlivosti o pleť dohodli, nechajme ju byť súčasťou rutiny, nie každodennou témou.
Nepodmieňujme hodnotu vzhľadom
Aj dobre mienené pochvaly môžu byť niekedy príliš zamerané na výzor.
„Dnes vyzeráš krásne, ani nemáš také vyrážky.“
Dieťa môže počuť najmä:
„Som krajšie vtedy, keď mám lepšiu pleť.“
Skúsme viac oceňovať veci, ktoré nesúvisia so vzhľadom.
Jeho humor.
Láskavosť.
Vytrvalosť.
Kreativitu.
Odvahu.
Vzťahy s kamarátmi.
To, ako sa snaží.
Nie preto, aby sme predstierali, že vzhľad neexistuje, ale aby sme mu pripomenuli, že nie je jeho najdôležitejšou vlastnosťou.
Vyhnime sa hanlivým poznámkam
„Vyzeráš hrozne.“
„Celú tvár máš samú vyrážku.“
„Prečo si si to zase vytláčala?“
Takéto vety môžu zostať v pamäti oveľa dlhšie než samotné akné.
Aj keď sme nahnevaní alebo frustrovaní, pokožka dieťaťa nie je priestor na kritiku.
Ak si vyrážky vytláča, môžeme sa namiesto karhania zaujímať:
„Je pre teba ťažké odolať tomu? Skúsme nájsť spôsob, ktorý ti pomôže pokožku zbytočne nedráždiť.“
Dajme mu možnosť rozhodovať
Dospievajúci potrebuje postupne preberať zodpovednosť za svoje telo.
Môžeme mu vysvetliť, čo môže pomôcť, a spoločne vybrať jednoduchú rutinu.
Nie všetko však musíme kontrolovať.
Namiesto:
„Použil si dnes ten krém?“
môže byť užitočnejšie:
„Potrebuješ s tou rutinou nejako pomôcť?“
Rozdiel je malý, ale posúva rodiča z pozície kontrolóra do pozície podpory.
Neporovnávajme
„Pozri na svoju sestru, ona akné nemá.“
„Tvoj spolužiak má oveľa horšiu pleť.“
„Ja som v tvojom veku nič také nemala.“
Porovnávanie zvyčajne nepomáha.
Každá pokožka reaguje inak a každé dieťa prežíva svoje telo vlastným spôsobom.
To, že niekto iný má výraznejšie akné, neznamená, že dieťa sa musí cítiť dobre so svojím.
Pomôžme mu nájsť odbornú pomoc bez hanby
Ak je akné výrazné, bolestivé, zanecháva jazvičky alebo sa napriek vhodnej starostlivosti zhoršuje, môže byť užitočné navštíviť dermatológa.
Neformulujme to ako:
„Musíme s tebou niečo urobiť.“
Skôr:
„Viem, že ťa to trápi. Skúsme sa poradiť s niekým, kto sa tomu venuje, aby sme ti to mohli uľahčiť.“
Odborná pomoc nie je priznanie zlyhania.
Je to starostlivosť.
Nečakajme iba na to, kým sa akné „samo stratí“
Ak dieťa kvôli akné prestáva chodiť medzi ľudí, nechce sa fotografovať, vyhýba sa škole, športu alebo spoločenským aktivitám, jeho psychická záťaž je dôležitá bez ohľadu na to, ako akné vyzerá.
Nemusíme mu povedať:
„Veď to raz prejde.“
Môžeme povedať:
„Nemusíš sa s tým trápiť sám. Pozrime sa, čo môžeme urobiť.“
Naučme ho hovoriť o svojej pokožke bez hanby
Možno bude raz počuť od niekoho:
„Čo máš s tvárou?“
Nemôžeme byť vždy pri ňom.
Môžeme ho však pripraviť na to, že jeho vzhľad nie je vecou, za ktorú sa musí ospravedlňovať.
Môže jednoducho povedať:
„Mám akné. Je to nepríjemné, ale riešim to.“
Alebo nemusí odpovedať vôbec.
Dôležité je, aby vedelo, že nemusí obhajovať svoje telo pred každým človekom.
Sledujme aj to, čo sa deje za akné
Niekedy si všimneme iba pokožku.
Ale môžeme si položiť aj ďalšie otázky:
Prestáva sa dieťa stretávať s kamarátmi?
Vyhýba sa fotografiám?
Nechce chodiť do školy?
Trávi veľa času kontrolovaním svojho vzhľadu?
Hovorí o sebe veľmi negatívne?
Ak áno, problém už nemusí byť iba kožný.
Dieťa môže potrebovať aj väčšiu emocionálnu podporu a podľa situácie pomoc odborníka na duševné zdravie.
Najväčšia pomoc nemusí byť ďalší krém
Niekedy dieťa nepotrebuje ďalší produkt.
Potrebuje rodiča, ktorý mu dá najavo:
„Vidím, že ťa to trápi.“
„Nemyslím si, že si kvôli tomu menej pekný alebo menej hodnotný.“
„Ak chceš, pomôžem ti nájsť riešenie.“
A potom mu dovolí byť aj niekým iným než dieťaťom s akné.
Kamarátom.
Športovcom.
Tanečníčkou.
Bratom.
Dcérinou.
Človekom s vlastnými snami.
Záver
Akné môže byť pre dospievajúceho oveľa väčším problémom, než sa nám ako dospelým zdá.
Nemusíme jeho pocity zľahčovať.
Nemusíme však ani robiť z jeho pokožky stredobod každodenného života.
Môžeme počúvať, ponúknuť pomoc, podporiť primeranú starostlivosť a v prípade potreby vyhľadať dermatológa.
A popritom mu stále pripomínať:
„Tvoja pleť je niečo, o čo sa môžeme starať. Nie je to niečo, podľa čoho určujeme tvoju hodnotu.“
Pretože najväčším cieľom nie je vychovať dieťa s dokonalou pleťou.
Je ním pomôcť mu vyrásť v človeka, ktorý sa dokáže cítiť hodnotne aj vtedy, keď jeho telo práve nie je dokonalé.
