Keď je naše dieťa vystrašené, plače, hnevá sa alebo prežíva veľké emócie, prirodzene máme potrebu urobiť všetko pre to, aby sa čo najskôr upokojilo. Niekedy však môže byť ťažké rozlíšiť, či sa snažíme pomôcť dieťaťu zvládnuť jeho emóciu, alebo sa v skutočnosti snažíme zbaviť vlastného nepokoja, ktorý v nás jeho správanie vyvoláva.
Táto otázka nie je o tom, či robíme niečo zle. Je pozvaním zastaviť sa a všimnúť si, čí pokoj sa práve snažíme obnoviť.
Keď dieťa plače, prežívame jeho emóciu spolu s ním
Detský plač môže byť pre rodiča veľmi intenzívny. Môže v nás vyvolať bezmocnosť, strach, podráždenie alebo potrebu okamžite zasiahnuť.
Chceme, aby prestalo plakať.
Chceme vedieť, čo mu je.
Chceme problém vyriešiť.
Lenže nie každú emóciu treba okamžite odstrániť.
Niekedy dieťa potrebuje predovšetkým zažiť:
„Môžem byť smutný, nahnevaný alebo vystrašený a mama či otec to so mnou zvládnu.“
Upokojovať dieťa neznamená zastaviť jeho emóciu
Môžeme dieťaťu pomáhať regulovať emócie bez toho, aby sme od neho vyžadovali, aby ich čo najrýchlejšie prestalo cítiť.
Namiesto:
„Už neplač.“
môžeme povedať:
„Vidím, že ťa to veľmi trápi.“
Namiesto:
„Veď o nič nejde.“
skúsme:
„Pre teba je to teraz naozaj veľká vec.“
Dieťa sa tak učí, že emócie nie sú nebezpečné a nemusia byť okamžite potlačené.
Niekedy potrebujeme najskôr upokojiť seba
Ak je dieťa veľmi rozrušené, môže sa náš vlastný stres ešte znásobiť.
Môžeme začať hovoriť hlasnejšie, opakovať pokyny alebo naliehať:
„Prestaň už.“
„Veď som ti to vysvetlila.“
„Upokoj sa.“
V takom momente môže pomôcť krátka vnútorná pauza:
„Moje dieťa má veľkú emóciu. Nemusím ju vyriešiť za desať sekúnd.“
Niekedy práve náš pokoj pomôže dieťaťu viac než ďalšie slová.
Ako spoznať, že upokojujem najmä seba?
Môžeme si všimnúť, čo sa v nás deje.
Možno máme potrebu, aby dieťa:
- okamžite prestalo plakať,
- nebolo nahnevané,
- nerobilo scénu pred ľuďmi,
- poslúchlo hneď,
- vyzeralo pokojne, aby sme sa cítili ako dobrý rodič.
Vtedy nemusí byť naším hlavným cieľom pomoc dieťaťu. Možno sa snažíme znížiť vlastné napätie alebo nepríjemný pocit.
A to je ľudské.
Verejnosť môže náš stres ešte znásobiť
Tantrum v obchode, plač na návšteve alebo strach pred škôlkou môže v rodičovi vyvolať obavu:
„Čo si o nás pomyslia?“
Vtedy môžeme začať dieťa presviedčať, napomínať alebo uplácať len preto, aby situácia čo najskôr skončila.
Môžeme si však pripomenúť:
„Nemusím teraz riešiť, čo si myslia ostatní. Najskôr potrebujem pomôcť svojmu dieťaťu.“
Dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča
Nemusíme zostať pokojní pri každej emócii dieťaťa.
Niekedy budeme unavení. Niekedy zvýšime hlas. Niekedy nebudeme vedieť, čo povedať.
Dôležité je, že sa môžeme vrátiť a vzťah opraviť.
Môžeme povedať:
„Pred chvíľou som bola veľmi nahnevaná. Mrzí ma, že som na teba kričala. Skúsme to znova.“
Aj toto je pre dieťa dôležitá lekcia.
Čo môže pomôcť v náročnej chvíli?
Skúsme postupovať jednoducho:
Najskôr sa zastavím.
Nemusím okamžite reagovať.
Nadýchnem sa.
Dám svojmu telu signál, že situáciu nemusím riešiť v panike.
Pozriem sa na potrebu dieťaťa.
Je vystrašené? Unavené? Preťažené? Frustrované?
Pomenujem emóciu.
„Vidím, že si veľmi nahnevaný.“
Ponúknem blízkosť.
„Som tu.“
A až potom riešim hranicu alebo samotný problém.
Nie každé upokojenie znamená ustúpenie
Upokojiť dieťa neznamená splniť každú jeho požiadavku.
Môžeme byť láskaví a zároveň pevní:
„Viem, že chceš ešte jednu rozprávku. Si z toho nahnevaný. Dnes už ďalšiu pozerať nebudeme. Som tu s tebou.“
Dieťa tak dostáva dve dôležité informácie naraz:
„Tvoje pocity sú v poriadku.“
a zároveň:
„Hranice stále platia.“
Otázka pre nás
Nabudúce, keď bude dieťa prežívať veľkú emóciu, môžeme sa na chvíľu zastaviť a opýtať:
„Potrebuje teraz moje dieťa pomoc, alebo potrebujem ja, aby jeho emócia čo najskôr zmizla?“
Možno odpoveď nebude vždy príjemná. Ale už samotné uvedomenie môže zmeniť spôsob, akým zareagujeme.
Záver
Našou úlohou nie je zabezpečiť, aby bolo dieťa stále pokojné. Našou úlohou je pomôcť mu postupne pochopiť a zvládať vlastné emócie.
A niekedy to začína tým, že najskôr zvládneme svoje vlastné.
Dieťa nepotrebuje rodiča, ktorý odstráni každú nepríjemnú emóciu. Potrebuje rodiča, ktorý dokáže zostať nablízku, aj keď emócia príde.
