Mnohé naše reakcie sa časom stanú automatickými. V náročnej situácii už nepremýšľame, či zareagujeme určitým spôsobom — jednoducho to urobíme. Práve preto môže byť prvým krokom zmeny schopnosť všimnúť si vlastný vzorec skôr, než nás ovládne. 1. Najprv si všimnúť, čo sa opakuje Negatívny vzorec nemusí vyzerať dramaticky. Môže to byť napríklad: Pomáha otázka: „Kedy som sa…
Deti sa neučia iba z toho, čo im hovoríme. Veľmi intenzívne vnímajú aj to, ako sa správame k sebe navzájom, ako reagujeme na chyby a ako hovoríme sami o sebe. Rodičovský postoj sa tak môže stať tichým vzorom, podľa ktorého si dieťa vytvára predstavu o sebe, vzťahoch a vlastnej hodnote. Dieťa počúva nielen naše slová, ale aj…
To, čo si opakovane myslíme, nemusí zostať iba „v hlave“. Postupne to ovplyvňuje, čo si všímame, čo očakávame, ako reagujeme a aké rozhodnutia robíme. Keď sa určitý spôsob reagovania opakuje, môže sa z neho stať návyk. Môžeme si to predstaviť ako reťazec: Myšlienka → emócia → reakcia → opakovanie → návyk → spôsob života Príklad zo…
Vnútorný dialóg je spôsob, akým sa k sebe prihovárame v myšlienkach. Často si ho ani neuvedomujeme, no práve on výrazne ovplyvňuje, ako interpretujeme situácie, ako prežívame emócie a ako sa následne správame. Najmä v náročných partnerských situáciách môže byť vnútorný hlas buď ďalším zdrojom bolesti, alebo oporou. Keď je vnútorný hlas prísny Po konflikte môže v…
Spôsob, akým o situácii premýšľame, výrazne ovplyvňuje to, čo cítime a ako následne reagujeme. Neznamená to, že si svoje emócie jednoducho „vymýšľame“ alebo že za všetku bolesť môžu naše myšlienky. Skôr ide o to, že medzi udalosťou a našou reakciou často existuje výklad, ktorý jej dávame. Môžeme si predstaviť jednoduchý reťazec: Situácia → myšlienka/výklad → emócia →…
Možno si pod tým predstavuješ niečo oveľa hlbšie než len to, aby ťa partner „vypočul“. Byť vo vzťahu skutočne vypočutá, rešpektovaná a cítiť sa ako priorita môže znamenať: Byť vypočutá Neznamená to, že partner musí okamžite súhlasiť. Znamená to, že keď povieš „toto ma bolí“, nemusíš najprv dokazovať, že máš právo takto sa cítiť. Je v…
Ak máš pocit, že tvoje emócie boli opakovane odsúvané na druhú koľaj, problém nemusí byť len v jednej konkrétnej situácii. Môže ísť o postupnú stratu pocitu: „Moje prežívanie je pre môjho partnera dôležité.“ A práve tento pocit je pre dôveru veľmi podstatný. Obnova dôvery preto nezačína tým, že sa prinútiš „pustiť to z hlavy“. Začína tým, že sa pomenuje,…
Hranica podľa mňa neleží v tom, komu dáš vždy za pravdu, ale v tom, čo je pre váš partnerský vzťah záväzné a čo už patrí iným ľuďom. Rešpekt k blízkym ≠ uprednostnenie ich potrieb pred partnerom Partner môže mať svojich rodičov, súrodencov a priateľov rád, počúvať ich a udržiavať s nimi blízky vzťah. To je zdravé. Lojalita…
Najlepšie je hovoriť o svojej potrebe a prežívaní, nie o tom, čo partner „robí zle“. Cieľom nie je presvedčiť ho, že zlyhal, ale pomôcť mu pochopiť, čo od neho v náročnej chvíli potrebuješ. Môžeš postupovať takto: Môžeš mu povedať napríklad: Chcem ti povedať niečo dôležité a nechcem, aby to vyznelo ako výčitka. Nechcem, aby si mal pocit,…
Veľmi často bolí nielen samotná situácia, ale ešte viac to, čo si z nej človek odnesie o vzťahu. Môžeš si skúsiť položiť otázku: „Keby sa tá istá situácia stala, ale partner by sa ma jasne zastal, vypočul ma a dal mi najavo, že sme v tom spolu – bolelo by ma to rovnako?“ Ak cítiš, že nie,…
Dôvera sa zvyčajne neobnoví jedným veľkým rozhovorom. Skôr sa vracia cez úprimnosť, pochopenie, prevzatie zodpovednosti a opakovanú skúsenosť, že sa na seba môžete spoľahnúť. 1. Začnite tým, čo sa vo vás deje Namiesto obvinenia skúste hovoriť o vlastnej skúsenosti: Rozdiel je medzi „Ty si ma sklamal“ a „Ja som zažila veľké sklamanie, keď sa stalo…“. Druhá formulácia necháva viac…
Vzťahy so svokrovcami bývajú citlivé najmä preto, že sa v nich stretávajú láska k partnerovi, úcta k rodičom a potreba chrániť vlastnú domácnosť. Hranice pritom nemusia znamenať konflikt ani odmietnutie rodiny. Ich cieľom je nastaviť spôsob, akým spolu dokážete fungovať bez toho, aby niekto pravidelne prekračoval vaše potreby. 1. Najprv držte spolu ako pár V partnerskom…
Keď žena opakovane cíti, že jej emócie partner nepočuje alebo nechápe, nemusí ísť o to, že chce mať vždy pravdu. Často potrebuje predovšetkým cítiť, že jej prežívanie má vo vzťahu miesto. Niekedy stačí, aby partner povedal: „Rozumiem, že ťa to zabolelo.“ Nemusí okamžite ponúknuť riešenie ani súhlasiť so všetkým. Už samotné vypočutie môže priniesť pocit blízkosti. Ak však…
Lojalita je jedným zo základných pilierov zdravého partnerského vzťahu. Neznamená, že partneri musia vždy so všetkým súhlasiť alebo jeden druhého bezvýhradne obhajovať. Znamená predovšetkým vedomie, že v ťažkých chvíľach nie sme proti sebe, ale na jednej strane. Keď príde problém, konflikt, choroba, finančné ťažkosti, stres či obdobie osobnej krízy, práve vtedy sa ukazuje, aký pevný je…
Niekedy nás nezraní samotná situácia tak veľmi ako to, čo si z partnerovho rozhodnutia vyložíme. Možno partner niečo naplánuje bez nás. Rozhodne sa spôsobom, ktorý sa nás dotkne. Uprednostní svoje potreby pred tým, čo sme potrebovali my. Alebo v dôležitej chvíli jednoducho nie je tam, kde sme očakávali jeho podporu. Navonok môže ísť o jednu…
Niekedy je ťažké rozpoznať, čo sa za detským správaním skutočne deje. Dieťa odmieta ísť spať. Plače, keď odchádzame z ihriska. Vyžaduje si pozornosť práve vtedy, keď sa venujeme niečomu inému. Opakovane žiada to, čo sme už odmietli. A rodič si môže položiť otázku: „Skúša, kam až môže zájsť, alebo ma teraz naozaj potrebuje?“ Odpoveď nemusí…
Niekedy dieťa nepovie: „Som unavené.“ Začne byť podráždené. Nepovie: „Potrebujem tvoju pozornosť.“ Začne vyrušovať. Nepovie: „Je toho na mňa priveľa.“ Rozplače sa kvôli maličkosti. Nepovie: „Potrebujem mať pocit, že o niečom rozhodujem.“ Začne odporovať takmer všetkému. Detské správanie preto môže byť viac než iba neposlušnosť. Môže byť spôsobom komunikácie. Dieťa ešte nemá vždy dostatok slov,…
Nastavovanie hraníc patrí medzi najnáročnejšie časti rodičovstva. Chceme byť láskaví, nechceme dieťa zbytočne trápiť, no zároveň potrebujeme pravidlá, ktoré budú platiť. A potom príde situácia, keď dieťa plače: „Ešte nechcem ísť spať!“ „Ale prečo?!“ „Prosím!“ „Nie!“ „Ale ja chcem!“ A rodič začne mať pocit, že musí pritvrdiť. Možno zvýši hlas. Možno pohrozí trestom. A keď…
Rodiča môže niekedy prekvapiť, že dieťa, ktoré bolo ešte pred niekoľkými mesiacmi pokojné, zrazu začne viac odporovať, vyjednávať, plakať pri odmietnutí alebo skúšať, kam až môže zájsť. „Veď predtým to nerobilo.“ „Prečo sa to začalo práve teraz?“ Často nejde o náhodu. Vývin dieťaťa prebieha v etapách. S novými schopnosťami prichádzajú aj nové spôsoby, ako dieťa…
Keď dieťa opakovane plače, vyjednáva, nalieha alebo skúša, čo si môže dovoliť, rodič môže ľahko nadobudnúť pocit: „Veď presne vie, čo robí. Manipuluje so mnou.“ Niekedy sa dieťa skutočne naučí, že určité správanie prináša určitý výsledok. Ak napríklad po plači rodič pravidelne ustúpi, dieťa si môže spojiť plač s dosiahnutím želaného cieľa. To však ešte…