Nástup do školy prináša do života dieťaťa veľkú zmenu. Zrazu pribudnú nové povinnosti, pravidlá, úlohy a očakávania. Pre dieťa môže byť tento prechod jednoduchší, ak si už pred školou postupne vytvára zdravé návyky. Nejde však o to pripraviť malého školáka na výkon za každú cenu, ale pomôcť mu získať istotu, samostatnosť a pozitívny vzťah k učeniu.
Školské návyky by nemali vzniknúť pod tlakom a strachom. Najlepšie sa budujú pokojne, hravo a prirodzene v každodenných situáciách.
Prečo sú školské návyky dôležité?
Dobré návyky pomáhajú dieťaťu cítiť sa v škole istejšie. Keď vie, čo môže očakávať a ako si zorganizovať svoje povinnosti, má menej stresu a viac priestoru sústrediť sa na učenie a nové zážitky.
Medzi základné školské návyky patria:
- pravidelný režim,
- schopnosť sústrediť sa,
- dokončiť začatú úlohu,
- pripraviť si potrebné veci,
- počúvať pokyny,
- pracovať samostatne,
- vedieť si oddýchnuť.
Pravidelný režim dáva pocit bezpečia
Deti sa cítia istejšie, keď majú určitú pravidelnosť. Nemusí ísť o prísny rozvrh, ale o približne rovnaký rytmus dňa.
Pomáha napríklad:
- vstávať a chodiť spať v podobnom čase,
- mať pokojný večerný režim,
- vyhradiť si čas na hru aj povinnosti,
- pripraviť si veci na ďalší deň.
Predvídateľnosť znižuje napätie a pomáha dieťaťu lepšie zvládať zmeny.
Učenie cez bežný život
Pred školou nie je potrebné robiť s dieťaťom dlhé „domáce úlohy“. Mnohé dôležité schopnosti sa rozvíjajú prirodzene počas dňa.
Dieťa sa učí napríklad:
- pri varení a počítaní surovín,
- pri nakupovaní a orientácii v peniazoch,
- pri spoločnom čítaní,
- pri hrách s pravidlami,
- pri rozhovoroch o rôznych témach.
Najlepším základom je zvedavosť a radosť z objavovania.
Schopnosť sústrediť sa
Školské prostredie bude od dieťaťa vyžadovať, aby chvíľu vydržalo pri jednej činnosti. Túto schopnosť však netreba trénovať silou.
Pomáha:
- čítanie rozprávok,
- kreslenie,
- stavanie stavebníc,
- spoločenské hry,
- tvorivé aktivity.
Dôležité je, aby dieťa zažívalo pocit úspechu a nie neustále opravovanie.
Dokončiť úlohu je dôležitejšie ako byť dokonalý
Mnohé deti sa vzdávajú, keď sa im niečo nepodarí. Preto je dobré podporovať vytrvalosť.
Namiesto:
- „Musíš to urobiť správne.“
môžeme povedať:
- „Skús ešte raz, pozrime sa spolu, čo by ti mohlo pomôcť.“
Dieťa sa tak učí, že chyba nie je zlyhanie, ale súčasť učenia.
Príprava vecí a malé povinnosti
Pred školou môže dieťa postupne získavať zodpovednosť za jednoduché úlohy:
- pripraviť si oblečenie,
- odložiť veci na miesto,
- nachystať si batoh s pomocou rodiča,
- upratať pracovný priestor.
Tieto malé kroky vytvárajú pocit kompetencie a samostatnosti.
Menej tlaku, viac povzbudenia
Každé dieťa dozrieva vlastným tempom. Porovnávanie s inými deťmi môže zvyšovať stres a znižovať sebavedomie.
Viac pomáha všimnúť si:
- snahu,
- pokrok,
- odvahu skúšať nové veci,
- samostatné riešenia.
Dieťa nepotrebuje počuť, že musí byť najlepšie. Potrebuje cítiť, že mu veríme.
Rodič ako bezpečný sprievodca
Príprava na školu nie je iba o tom, čo dieťa vie. Je aj o tom, ako sa pri učení cíti. Ak rodič vytvára pokojné prostredie, dieťa si spája učenie s objavovaním, nie so strachom z chyby.
Rodič môže byť oporou tým, že:
- počúva obavy dieťaťa,
- odpovedá na otázky,
- povzbudzuje ho,
- dáva mu priestor skúšať.
Záver
Školské návyky nemusia vzniknúť cez stres, tlak alebo neustále precvičovanie. Najpevnejšie základy vznikajú v bezpečnom prostredí, kde dieťa získava dôveru vo svoje schopnosti.
Cieľom pred nástupom do školy nie je mať dokonalého školáka. Cieľom je dieťa, ktoré sa nebojí skúšať, vie sa postupne osamostatniť a do školy vstupuje s pocitom: „Zvládnem to, pretože mi veria a môžem sa učiť vlastným tempom.“