Bábätko ešte nevie svoje emócie regulovať samo. Plač, nepokoj, krik či potreba blízkosti sú jeho hlavnými spôsobmi komunikácie. Keď je pri človeku, ktorému dôveruje, môže svoje napätie „pustiť von“. Pri bezpečnom človeku nemusí byť stále pokojné Bábätko postupne zisťuje, že mama alebo iná blízka osoba reaguje na jeho potreby – vezme ho na ruky, nakŕmi,…
Hoci sa povedomie postupne zlepšuje, psychické ťažkosti po pôrode stále často zostávajú v tieni starostlivosti o bábätko a fyzického zotavovania mamy. Dôvodov je viac. Prečo zostáva psychické zdravie v tieni? Prečo je dôležité o tom hovoriť? Pretože psychické zdravie mamy je súčasťou popôrodnej zdravotnej starostlivosti, nie niečo navyše. Čím skôr žena alebo jej okolie rozpozná,…
Najdôležitejšie je pochopiť, že mama nepotrebuje byť „opravená“. Potrebuje cítiť, že na náročné obdobie nie je sama. Popôrodný blues je často prechodný, no podpora okolia môže výrazne uľahčiť prvé týždne. Byť nablízku a počúvať Nezľahčujte jej pocity vetami ako „veď máš krásne zdravé bábätko, nemáš prečo plakať“. Aj radosť a smútok môžu existovať súčasne. Pomáha…
Šestonedelie je obdobie veľkých hormonálnych, fyzických aj psychických zmien. Je úplne možné, že budete jeden deň plná radosti a o chvíľu budete plakať alebo mať pocit, že je toho na vás priveľa. Samotná plačlplessnosť preto nemusí znamenať problém. Čo môže byť v šestonedelí normálne? Najmä v prvých dňoch sa môže objaviť popôrodný blues: Tieto prejavy…
Najdôležitejšie sú trvanie, intenzita a vplyv na každodenné fungovanie. Popôrodný blues je bežný a zvyčajne krátkodobý; popôrodná depresia je zdravotný stav, ktorý potrebuje odbornú pomoc. Porovnanie popôrodného blues a popôrodnej depresie Popôrodný blues Popôrodná depresia Objavuje sa často v prvých dňoch po pôrode. Môže sa objaviť krátko po pôrode alebo aj neskôr počas prvého roka….
Áno — striedanie radosti, plačlivosti, precitlivenosti či pocitov bezmocnosti môže byť po pôrode normálne, najmä počas prvých dní. Nazýva sa to popôrodný blues („baby blues“) a súvisí s prudkými hormonálnymi zmenami, vyčerpaním, nedostatkom spánku a obrovskou životnou zmenou. Typické prejavy Počas tohto obdobia je typické, že: Baby blues zvyčajne ustúpi do približne dvoch týždňov. Ak…
Po narodení dieťaťa sa pozornosť prirodzene sústredí na bábätko. Mama však potrebuje starostlivosť tiež. Jej psychické zdravie nie je druhoradé – ovplyvňuje jej schopnosť oddychovať, zvládať každodennú záťaž, reagovať na potreby dieťaťa a budovať s ním bezpečný vzťah. Starostlivosť o seba nie je sebecká Oddych, jedlo, dostatok tekutín, spánok vždy, keď je to možné, chvíľa…
Obdobie po pôrode prináša veľkú fyzickú aj psychickú záťaž. Podpora okolia nie je luxus ani známka neschopnosti – je dôležitou súčasťou starostlivosti o matku aj dieťa. Partner – nielen „pomocník“ Partner môže výrazne odľahčiť každodennú záťaž. Nejde iba o pomoc s bábätkom, ale aj o prevzatie časti domácnosti, vybavovanie praktických vecí či vytvorenie priestoru, aby…
Plačlivosť po pôrode je veľmi častá a sama osebe neznamená, že je s mamou alebo jej vzťahom k dieťaťu niečo v poriadku. Prvé dni predstavujú pre telo aj psychiku veľkú zmenu a pôsobí na ne viacero faktorov naraz. Hormonálny pokles Po pôrode výrazne klesajú hladiny estrogénu a progesterónu, ktoré boli počas tehotenstva vysoké. Tieto zmeny…
Po pôrode sú plačlivosť, citlivosť či výkyvy nálady pomerne bežné. Dôležité je sledovať intenzitu, trvanie a to, ako veľmi stav zasahuje do každodenného života. Porovnanie popôrodného blues a popôrodnej depresie Vlastnosť Popôrodný blues Popôrodná depresia Nástup často 2.–5. deň po pôrode môže začať krátko po pôrode alebo počas prvých mesiacov Trvanie väčšinou niekoľko dní, najneskôr…
Popôrodný blues („baby blues“) je veľmi častá a zvyčajne krátkodobá emočná reakcia po pôrode. Objavuje sa približne u polovice až väčšiny žien a často začína počas prvých dní po pôrode. Nie je to zlyhanie ani znak toho, že mama nezvláda materstvo. Príčiny vzniku Za jeho vznikom stojí kombinácia viacerých faktorov: Typické sú plačlivosť, podráždenosť, výkyvy…
Nemusíte počítať každý gram ani sa vyhýbať sacharidom. Užitočným základom je skladať väčšinu jedál tak, aby obsahovali bielkoviny, vlákninu, kvalitné sacharidy, zdravé tuky a dostatok tekutín. Jednoduchý model taniera Prečo táto kombinácia funguje? Keď sacharidy skombinujete s bielkovinami, vlákninou a tukmi, trávenie a vstrebávanie bývajú pomalšie než pri jedle založenom prevažne na rýchlo dostupných sacharidoch….
Telo využíva aj ukladá energiu prakticky neustále. Neexistuje ostrý moment, keď sa prepne z jedného režimu do druhého. Rozhoduje najmä pomer medzi tým, koľko energie a živín práve prijímame a koľko energie organizmus potrebuje. Po jedle – viac energie je k dispozícii Po jedle sa živiny vstrebávajú do krvi a telo ich môže okamžite využívať….
Nie je dôležité iba koľko energie jedlo obsahuje, ale aj z čoho sa skladá. Rôzne kombinácie sacharidov, bielkovín, tukov a vlákniny ovplyvňujú rýchlosť trávenia, vstrebávania glukózy aj to, ako dlho zostaneme sýti. Sacharidy – hlavný zdroj glukózy Sacharidy sa počas trávenia rozkladajú na jednoduché cukry, najmä glukózu. Jednoduché a ľahko stráviteľné sacharidy môžu zvýšiť hladinu…
Je úplne bežné, že po rôznych jedlách sa cítime odlišne. Jedlo ovplyvňuje dostupnosť energie, trávenie, hladinu glukózy aj hormóny, preto nie je rozhodujúce iba to, koľko kalórií obsahuje. Keď sa po jedle cítite plná energie Často ide o jedlo, ktoré poskytuje primerané množstvo energie a zároveň obsahuje bielkoviny, vlákninu a kvalitné sacharidy a tuky. Glukóza…
Po jedle sa telo okamžite prepína do „spracovávacieho režimu“. Neznamená to však, že celé jedlo sa za hodinu strávi – trávenie a vstrebávanie pokračujú ešte niekoľko hodín. Prvých 0–15 minút: jedlo sa pripravuje na trávenie Žuvaním sa potrava rozdrví a zmieša so slinami. Enzým amyláza začína rozkladať škrob. Už samotný pohľad, vôňa a chuť jedla…
Jedlo nie je iba „palivo“. Je to zároveň signál pre metabolizmus. To, čo zjeme, ovplyvňuje hladinu glukózy a inzulínu, trávenie, hormóny sýtosti, črevný mikrobióm aj to, koľko energie telo využije alebo uloží. Sýtosť: nie je kalória ako kalória Na pocit sýtosti vplýva predovšetkým objem jedla, obsah bielkovín, vlákniny a vody, ale aj jeho energetická hustota….
Po jedle telo jednotlivé makroživiny rozkladá na menšie časti, ktoré dokáže vstrebať a ďalej využiť. Každá z nich má trochu inú úlohu a metabolickú cestu. Sacharidy – rýchlo dostupný zdroj energie Sacharidy sa trávením rozkladajú najmä na jednoduché cukry, predovšetkým glukózu. Sacharidy teda poskytujú organizmu ľahko dostupnú energiu, ale nie všetky sacharidy sa správajú rovnako….
Po jedle sa telo nesnaží všetky prijaté živiny okamžite „spáliť“. Neustále vyhodnocuje, koľko energie práve potrebuje a koľko jej má k dispozícii. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú najmä inzulín, glukagón a aktuálne energetické potreby buniek. Čo telo potrebuje teraz, využije Glukóza z potravy môže byť okamžite použitá bunkami na tvorbu energie. Svaly, mozog a ďalšie tkanivá…
Po jedle, najmä ak obsahovalo sacharidy, sa počas trávenia uvoľňuje glukóza, ktorá prechádza z tenkého čreva do krvi. Hladina glukózy v krvi sa preto začne zvyšovať. Čo sa deje ďalej? Postupne, ako bunky glukózu využívajú a ukladajú, hladina cukru v krvi klesá späť smerom k bežným hodnotám. Inzulín teda pomáha udržiavať stabilné vnútorné prostredie organizmu….